13
Pavol a Barnabáš vyslaní ako misionári
1Medzi členmi zboru v Antiochii boli proroci i učitelia: Barnabáš, Simeon zvaný Čierny, Lucius z Cyrény, Manahen, ktorý bol vychovávaný spolu s tetrarchom Herodesom Antipom, a Saul. 2Raz, keď sa pripravovali pôstom a modlitbami na službu Bohu, dostali pokyn od Svätého Ducha: „Oddeľte spomedzi seba Barnabáša a Saula, lebo im chcem zveriť zvláštne poslanie.“ 3Znova sa teda modlili a postili, potom na nich položili ruky, aby pre nich vyprosili požehnanie a vyslali ich na cestu. 4Podľa pokynu Svätého Ducha sa vybrali do prístavu Seleukia a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5Spolu s nimi šiel ako ich pomocník aj Ján Marek. Pristáli v meste Salamina a v židovských synagógach kázali o Kristovi. 6Potom putovali cez ostrov, až sa napokon dostali do Pafu. Narazili tam na istého židovského čarodejníka, ktorý sa volal Barjezus a bol falošným prorokom. 7Zdržiaval sa u rímskeho miestodržiteľa Sergia Paula, vzdelaného muža. Ten si k sebe pozval Barnabáša a Saula, lebo chcel počuť slovo od Boha. 8Ale čarodejník Elymas (také bolo jeho grécke meno) sa proti nim tvrdo postavil a zo všetkých síl chcel odvrátiť Sergia od viery. 9Saul, teraz väčšmi známy pod menom Pavol, sa naňho prenikavo zahľadel a naplnený Svätým Duchom 10povedal: „Si synom diabla, plný klamu a falše! Ty nepriateľ všetkého, čo je spravodlivé, vari nikdy neprestaneš prevracať Božie cesty na lož? 11Teraz ťa postihne Boží trest: oslepneš a istý čas neuvidíš ani slnko!“ A naozaj sa mu zatmelo pred očami, začal šmátrať okolo seba a hľadal, kto by mu podal ruku a viedol ho. 12Keď miestodržiteľ videl, čo sa stalo, uveril a žasol nad tým, akú moc má Božie slovo.
Misijná práca v Antiochii
13Z Pafu sa Pavol a jeho spoločníci plavili do Pergy v Pamfýlii. Ján Marek sa však od nich oddelil a vrátil sa do Jeruzalema. 14Z Pergy pokračovali do Antiochie v Pisidskej provincii, kde vošli v sobotu do synagógy a posadili sa. 15Najprv sa ako zvyčajne čítali oddiely z Mojžišových kníh a z prorokov a potom predstavení synagógy vyzvali Pavla a Barnabáša: „Bratia, ak máte pre nás nejaké slová povzbudenia, môžete hovoriť!“
16Tu vystúpil Pavol, dal pokyn rukou a začal: „Mužovia izraelskí aj vy ostatní, ktorí ctíte Boha, počúvajte! 17Boh Izraela si vyvolil našich praotcov a za pobytu v Egypte dal ich potomkom vyrásť na veľký národ. Potom ich odtiaľ svojou veľkou mocou vyviedol. 18Štyridsať rokov putovali po púšti a Boh sa o nich staral. 19Neskôr im podmanil sedem národov, ktoré obývali Kanaán, a daroval im tú krajinu do dedičstva. 20Takmer štyristopäťdesiat rokov im dával múdrych vodcov až po proroka Samuela. 21Vtedy naši predkovia zatúžili po kráľovi a Boh im dal kráľa Saula, syna Kišovho z Benjamínovho kmeňa. Vládol im štyridsať rokov. 22Boh sa však od neho odvrátil a dal Izraelovi za kráľa Dávida, o ktorom povedal: ‚Dávid, syn Jesseho, je muž podľa mojich predstáv, lebo bude konať moju vôľu.‘ 23A z Dávidovho rodu dal, tak ako sľúbil, izraelskému ľudu Spasiteľa Ježiša. 24Jeho príchod ohlasoval Ján a vyzýval všetkých Izraelitov, aby sa odvrátili od svojich hriechov a dali sa pokrstiť. 25Keď Ján skončil svoje poslanie, pripomenul: ‚Nie som ten, za koho ma pokladáte. Po mne však prichádza ten, ktorému nie som hodný ani len rozviazať remienok na obuvi.‘
26Bratia, ktorí ste z Abrahámovho rodu, aj vy ostatní, ktorí spolu s nami ctíte jediného Boha, zvesť o záchrane je určená nám všetkým. 27Obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia však v Ježišovi nespoznali Spasiteľa. Odsúdili ho a tak splnili, čo o ňom napísali proroci, ako si to čítavame každú sobotu. 28Nenašli na ňom nijaký dôvod, aby ho mohli odsúdiť na smrť, a predsa naliehali na Piláta, aby ho dal popraviť: 29tak sa naplnili všetky predpovede Písma. Potom jeho telo zložili z kríža, pochovali, 30ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. 31Mnoho dní sa zjavoval tým, ktorí s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Tí o tom teraz všetkým osobne svedčia. 32A my vám prinášame radostnú správu, že sľub, ktorý Boh dal našim praotcom, 33splnil teraz nám, ich deťom, a potvrdil ho Ježišovým vzkriesením. Naňho sa vzťahujú slová druhého žalmu: ‚Ty si môj Syn, dnes som sa stal tvojím Otcom.‘ 34To, že Ježiš vstane z mŕtvych a už nikdy nezomrie, predpovedal Boh v Písme slovami: ‚Splním vám zasľúbenie, ktoré som dal Dávidovi.‘ 35A v inom žalme to vysvetľuje ešte jasnejšie: ‚Nedopustíš, aby sa telo tvojho vyvoleného rozpadlo na prach.‘ 36To sa netýkalo Dávida, ktorý keď vykonal svoje poslanie podľa Božej vôle, zomrel, bol pochovaný vedľa svojich predkov a potom zotlel na prach. 37Ten však, ktorého Boh vzkriesil, nerozpadol sa na prach.
38Bratia, počúvajte! V Ježišovi vám zvestujeme odpustenie hriechov. 39Každý, kto mu dôveruje, je oslobodený od všetkých previnení a je ospravedlnený; to je niečo, čo Mojžišov zákon nikdy nemohol urobiť. 40Dajte si však pozor, aby sa na vás nesplnila prorocká predpoveď: 41‚Vy, ktorí mnou pohŕdate, otvorte oči a zahyňte, lebo vykonám za vášho života niečo veľké, čomu neuveríte, aj keď vám o tom budú rozprávať iní.‘ “
42Keď vychádzali zo synagógy, poslucháči prosili Pavla a Barnabáša, aby im o týchto veciach prišli hovoriť aj nasledujúcu sobotu. 43Mnohí Židia aj obrátení pohania, ktorí uctievali jediného Boha, sa pripojili k Pavlovi a Barnabášovi, a tí ich povzbudzovali, aby žili naplnení Božou milosťou.
44Nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto, aby počuli Božie slovo. 45Keď židovskí vodcovia videli taký zástup ľudí, pochytila ich závisť. Skákali Pavlovi do reči, odporovali mu a rúhali sa všetkému, čo povedal. 46Napokon im teda Pavol a Barnabáš smelo a otvorene povedali: „Túto dobrú správu sme mali zvestovať najprv vám Židom. Keďže ju však odmietate a vzdávate sa večného života, obraciame sa k pohanom. 47Veď tak nám to Pán prikázal: ‚Určil som ťa, aby si bol svetlom pohanom a niesol spásu až na koniec sveta.‘ “
48Keď to pohania počuli, veľmi sa tešili a zo srdca ďakovali za počuté Božie slovo. Tí, v ktorých Boh prebudil túžbu po večnom živote, uverili. 49Radostná správa o Kristovi sa šírila po celom kraji. 50Ale židovským vodcom sa podarilo popudiť zbožné urodzené ženy aj vplyvných mužov proti Pavlovi a Barnabášovi, až ich napokon vyhnali z mesta. 51Pavol a Barnabáš striasli prach zo svojich nôh a odišli do mesta Ikonium. 52Ale Boh napĺňal veriacich radosťou i Svätým Duchom.
