Pieseň piesní 6:2-9

Do svojej záhrady odišiel môj milý, k záhonom balzamu, kochať sa v prekrásnej záhrade a trhať ľalie. Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami. Krásna si, priateľka moja, ako Tirza, sťa Jeruzalem spanilá, strašná jak šíky pod zástavami. Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr. Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová. Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom. Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu! Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety.