Pieseň. Asafov žalm. Bože, neodpočívaj a nemlč, nebuď ticho, Bože, lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.“ Tak sa jednomyseľne dohovorili, proti tebe uzavreli zmluvu: stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; stali sa pomocou synom Lotovým. Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, čo Jabinovi pri potoku Kišon; pohynuli pri Endore a stali sa hnojivom zeme. S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, ktorí povedali: „Zaujmime dedične Božie pastviny!“ Bože môj, daj, nech sú ako páperie, ako plevy vo vetre, ako požiar, čo lesy spaľuje, a ako plameň stravujúci hory; tak ich prenasleduj svojou búrkou a vydes ich svojou víchricou. Hanbou im prikry tvár a budú hľadať tvoje meno, Pane. Nech sa hanbia a desia na veky vekov, nech sa hanbia a hynú.