Žalmy 39
39
1Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm. 2Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“ 3Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala. 4Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. 5A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“ 6Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka, 7každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. 8A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej. 9Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech. 10Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil. 11Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky. 12Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. 13Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia. 14Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Aktuálne označené:
Žalmy 39: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava