Jób 7
7
1Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka? 2Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok, 3tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam. 4Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa. 5Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa. 6Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc. 7Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie. 8Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude. 9Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia, 10už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie. 11Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti. 12Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil? 13Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač, 14aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma. 15Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy. 16Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni. 17Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho, 18že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku? 19Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť? 20Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému? 21Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť? 22Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“
Aktuálne označené:
Jób 7: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava