Jób 41
41
1Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti. 2Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať? 3Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste. 4Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet. 5Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia? 6Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská. 7Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa. 8Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel. 9Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa. 10Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice. 11Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé. 12Z jeho nozdier para vystupuje ver’ jak z hrnca na ohni, keď je vo vare. 13Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol. 14V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá. 15Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však. 16Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je. 17Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi. 18Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič. 19Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým. 20Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene. 21Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce. 22Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí. 23Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej. 24Jeho cesta za ním trblieta sa ver’ hĺbka sťaby bola vlasmi sivými. 25Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý. 26On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on.“
Aktuálne označené:
Jób 41: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava