Jób 39:1-12

Vieš ty, kedy kozy skalné liahnu sa kedy lane vrhnú, spozoroval si? Jak sú dlho plné, čítaš mesiace, časy liahnutia ich poznáš takisto? Ony sa len schúlia, mladé vypustia, ťaže pôrodnej sa takto pozbavia. Ich mladé silnejú, rastú na stepi, raz sa odtúlajú, k nim sa nevrátia. Ktože slobodu dal oslu divému a kto onagrovi putá rozviazal, ktorému ja dal som púšte za bydlo, za sídlisko jeho slanú krajinu? Z lomozu mesta on len sa vysmieva, na krik poháňača veľa nepodbá. Po kopcoch len snorí, svojich pasienkoch, kde zeleň dáka je, hľadá bedlivo. Ochotne ti byvol službu vykoná, či bude pri tvojich jasliach nocovať? Môžeš na šiju mu vložiť opraty a bude za tebou brázdy vyrývať? Spoľahneš sa naňho, že je mohutný, môžeš naňho svoju prácu ponechať? Môžeš si byť istý, že sa vráti zas, že on na humno ti zrno dovezie?