Jób 31
31
1S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu. 2Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný? 3Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie? 4Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi? 5Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila, 6nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť! 7Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla, 8nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa! 9Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho, 10nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež. 12Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu. 13Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore, 14čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi? 15Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?! 16Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil? 17Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla? 18Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval. 19Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára, 20či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial? 21Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu, 22nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno! 23Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe. 24Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«? 25Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala? 26Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa, 27či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali? 28To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi. 29Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo? 30Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali. 31Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?« 32Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným. 33Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som, 34bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel? 35Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca, 36či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si? 37Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“ 38Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali, 39ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril, 40nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.
Aktuálne označené:
Jób 31: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava