Jób 16
16
1Jób odpovedal: 2„Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu. 3Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi? 4Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami. 5No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval. 6Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa. 7No teraz ma už naskrze vysilil 8a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne. 9Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj. 10Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne. 11Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov. 12V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil. 13Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva. 14Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa. 15Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil. 16To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc, 17hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny. 18Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého! 19Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je. 20Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu, 21by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu. 22Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
Aktuálne označené:
Jób 16: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava