Jób 14
14
1Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty, 2jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa. 3Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou. 4Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’. 5Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich. 6Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník. 7Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme. 8Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie, 9povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie. 10No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú? 11Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom, 12tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku. 13Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa! 14Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena. 15Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk. 16Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš. 17Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš. 18Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa; 19tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč. 20Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč. 21Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené. 22A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“
Aktuálne označené:
Jób 14: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava