Baruch 4
4
1Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú. 2Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare. 3Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu. 4Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu. 5Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael! 6Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom. 7Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu. 8Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval. 9Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok. 10Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný. 11Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom. 12Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona 13a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku. 14Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný. 15Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom. 16Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“ 17A ja vám ako môžem pomôcť? 18Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov. 19Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý! 20Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem. 21Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa. 22Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho. 23Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky. 24Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného. 25Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji. 26Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ. 27Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás. 28Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte. 29Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou. 30Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno. 31Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu. 32Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo. 33Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením. 34Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok. 35Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni. 36Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha! 37Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.
Aktuálne označené:
Baruch 4: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava