Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré. Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať; a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí. Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi príležitosť na potupovanie. Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom. Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev, aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami. Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. Veď Písmo hovorí: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu“ a „Robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní.