Obľúbené biblické verše z Prvá kráľov 17

Zdieľať

Lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Múky v hrnci neubudne ani nádoba s olejom sa nevyprázdni, kým Hospodin nezošle na zem dážď.‘“

Vtedy povedal tišbejský Eliáš z Gileádu Achábovi: „Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.“

Eliáš jej však povedal: „Neboj sa, choď a urob, čo si povedala. No urob z toho najprv malý posúch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi ho pripravíš potom.

Povedala: „Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kúskov dreva a potom pôjdem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, čaká nás smrť.“

„Zober sa a odíď do Sarepty, ktorá patrí Sidonu, a usaď sa tam. Prikázal som tam totiž jednej vdove, aby sa o teba starala.“

Múky v hrnci neubúdalo ani nádoba s olejom sa nevyprázdňovala podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Eliáš.

Odišla i urobila, ako prikázal Eliáš. Dlhší čas mala čo jesť ona, on i jej domácnosť.

Tak sa vybral do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam akási vdova zbierala drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem.“

Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“

Keď ju šla nabrať, zavolal na ňu: „Prines mi so sebou aj kúsok chleba.“

Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil.

Onedlho však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa.

Žena odvetila Eliášovi: „Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodina, ktoré zvestuješ, je pravdivé.“

Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, východne od Jordánu.

Hospodin vypočul Eliáša, život sa vrátil do dieťaťa a ožilo.