6
Ježiš nasýti päťtisíc ľudí
1Potom sa Ježiš spolu s učeníkmi preplavil na druhý breh Galilejského jazera (ktoré sa nazýva aj Tiberiadské). 2Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo v tom, ako uzdravoval chorých, videli Božie znamenie. 3Ježiš vystúpil na vrch a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi. 4Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami. 5Keď sa Ježiš rozhliadol a uvidel veľké množstvo ľudí, ktorí sa k nemu blížili, opýtal sa Filipa: „Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?“ 6Ježiš však už vedel, čo urobí a touto otázkou chcel len vyskúšať Filipovu vieru.
7Filip mu odpovedal: „Ani keby sme nakúpili chlieb za dvesto denárov, nebolo by dosť, aby sa každému ušiel aspoň kúsok.“
8Jeden z učeníkov, Šimonov brat Ondrej, povedal Ježišovi: 9„Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čože je to pre toľkých ľudí!“
10„Povedzte, aby si všetci posadali!“ prikázal Ježiš učeníkom. Miesta bolo dosť a tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu. V zástupe bolo asi päťtisíc mužov.
11Ježiš vzal päť chlebov, poďakoval za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel.
12Keď sa všetci najedli, prikázal učeníkom: „Pozbierajte všetko čo zostalo, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13Nazbierali dvanásť košov zvyškov, ktoré zostali z pôvodných piatich chlebov.
14V tom, čo Ježiš urobil, ľudia videli Božie znamenie, a preto si hovorili: „To je akiste ten Prorok, ktorý má prísť!“ 15Ježiš vedel, o čom uvažujú i to, že sa ho chcú zmocniť a vyhlásiť ho za kráľa. Preto sa od nich vzdialil a opäť vyšiel až úplne na vrch, aby bol sám.
Ježiš kráča po mori
16Keď sa zvečerilo, učeníci zišli k jazeru. 17Bola už tma a Ježiš za nimi ešte stále neprišiel. A tak nastúpili do loďky a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma. 18Onedlho sa strhol prudký vietor a hladina jazera sa rozbúrila. 19Keď sa vzdialili päť či šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k loďke. Učeníci sa však veľmi sa preľakli. 20Ježiš ich však upokojil: „Nebojte sa, to som ja!“ 21Pozvali ho, aby nastúpil do lode a čoskoro pristáli pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Ježiš je chlieb života
22Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedeli, že Ježiš s učeníkmi nenastúpil do jedinej loďky, ktorú mali a neodplavil sa s nimi. 23Na miesto, kde Pán ďakoval za chlieb a nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady. 24Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do svojich člnov a vybrali sa ho hľadať. Preplavili sa až do mesta Kafarnaum 25na druhom brehu jazera, kde Ježiša konečne našli. Opýtali sa ho: „Majstre, kedy si sa sem dostal?“
26Ježiš im však povedal: „Pravda je takáto: Hľadáte nie preto, že by ste pochopili znamenia ktoré konám, ale len preto, lebo som vás včera nasýtil chlebom. 27Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o pokrm, ktorý pretrvá pre večný život. Tento pokrm vám dá Syn človeka, ktorého tým poveril Boh, jeho Otec.“
28„A čo máme robiť, aby sme konali to, čo od nás Boh očakáva?“ pýtali sa ho. 29„Boh od vás očakáva iba jedno,“ odpovedal im. „Verte v toho, ktorého poslal.“
30Oni však vraveli: „Ak ti máme uveriť, musíš nám dať jasné znamenie. Čím nás chceš presvedčiť? 31Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo o Mojžišovi je napísané: ‚Dal im chlieb z neba, aby ich nasýtil.‘ “
32Ježiš im povedal: „Uisťujem vás: Nebol to Mojžiš, kto vám dával chlieb z neba. Je to môj Otec, ktorý vám dáva skutočný chlieb z neba. 33Tým chlebom od Boha je ten, ktorý zostupuje z neba a dáva ľuďom život.“
34„Pane,“ prosili ho ľudia, „dávaj nám tento chlieb stále!“
35Ježiš im povedal: „Ja som chlieb, ktorý dáva život. Kto príde ku mne a dôveruje mi, nebude už nikdy trpieť hladom ani smädom. 36Ale hoci ste počuli moje slová a videli ste moje činy, aj tak mi neveríte. 37Každý, koho mi Otec zveril, prichádza ku mne a ja nikoho, kto ku mne prichádza, neodmietnem. 38Lebo ja som zostúpil z neba, aby som robil nie to, čo chcem ja, ale aby som plnil vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A ten, ktorý ma poslal, si želá, aby som dával pozor na všetkých, ktorých mi zveril, aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu. 40To, čo si môj otec naozaj želá je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
41Ľudí pobúrili jeho slová: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ 42A namietali: „Ako to? Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn? Veľmi dobre poznáme jeho otca i matku! A on sa opovažuje tvrdiť nám: ‚Zostúpil som z neba.‘ “ 43Ježiš im povedal: „Nepohoršujte sa! 44Nikto sa nemôže stať mojím nasledovníkom bez toho, aby ho viedol Otec, ktorý ma poslal. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu. 45Veď jeden z prorokov napísal: ‚Boh bude hovoriť ku každému človeku.‘ Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Boha, ho naozaj videl. 47Preto vám hovorím: Každý, kto mi verí, má večný život. 48Ja som chlieb, ktorý dáva život. 49Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli. 50Toto je však chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto z neho bude jesť, nezomrie. 51Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba a dáva život. Ak sa niekto sýti týmto chlebom, bude žiť večným životom. Tým chlebom je moje telo a ja ho dám ako obeť, aby svet mohol žiť.“
52To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: „Vari nám môže dať tento tu jesť svoje telo? Ako?“
53Ježiš im na to povedal: „Uisťujem vás: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte večný život. 54Iba ten, kto je moje telo a pije moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Veď moje telo je tým pravým pokrmom a moja krv tým pravým nápojom. 56Kto je moje telo a pije moju krv, žije v jednote so mnou a ja v jednote s ním. 57Tak, ako môj život závisí od Otca, ktorý je zdrojom života a poslal ma sem, tak aj ja budem pre toho, kto mňa je, zdrojom života. 58Ja som ten pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli mannu.“
59Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge.
Mnohí Ježišovi nasledovníci ho opustili
60Keď to počuli Ježišovi nasledovníci, mnohí z nich povedali: „Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!“
61Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: „To vás pohoršuje? 62A čo poviete, keď uvidíte Syna človeka vystupovať tam, kde bol predtým? 63Život dáva len Boží Duch; ľudské úsilie človeku život nedá. Slová, ktoré som vám hovoril, sú z Ducha a prinášajú život. 64Medzi vami sú však takí, ktorí mi neveria.“
Ježiš totiž od začiatku vedel, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí. 65A potom dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, lebo najprv musí sám dovoliť Otcovi, aby mu to umožnil.“
Petrovo vyznanie
66Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali. 67Vtedy sa Ježiš obrátil k dvanástim učeníkom: „Vy ma nechcete opustiť, však?“
68Šimon Peter mu odpovedal: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život. 69My sme uverili aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“
70Ježiš im povedal: „Vari som si vás dvanástich nevyvolil ja sám? A i napriek tomu jedného z vás ovláda diabol.“ 71Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, ktorý ho zradil aj napriek tomu, že patril medzi Ježišových dvanástich učeníkov.
