Pri PrameniSample

„Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania.“ Prvý list apoštola Petra 1:6

Je to predivné slovo. Veseľte sa, hoci sa ešte rmútite.

Z ľudského hľadiska to znie nezmyselne. Môže sa človek veseliť, keď sa rmúti?

Tu je reč o kresťanoch, ktorí na svojich cestách prežívajú ťažké skúšky a núdzu. Ale títo kresťania sa o tejto ceste už niečo naučili. Zažili, že Božie zasľúbenia platia. Zjavil sa im Pán Ježiš takým spôsobom, akým by to inak nikdy nemohli zažiť.

Boh nemôže oslobodiť svojich veriacich od ťažkostí a núdze. Práve v núdzi a potrebách zisťujeme, aký je Pán veľký. (Ž 46)

S kresťanom je to tak ako so strunovým nástrojom. Nástroj musí ladiť, lebo inak znie falošne. Naše struny v srdci musia tiež ladiť, aby malo naše svedectvo čistý zvuk na česť Ježišovi a na požehnanie pre ľudí okolo nás.

Vtedy, keď je srdce najviac stiesnené, býva naladená harfa radosti.

V núdzi a v ťažkostiach nás Boh nanovo odhaľuje. Strácame všetku vieru v seba. Odznova sa musíme primknúť k Božiemu Slovu a k zasľúbeniam. Vtedy sa Pán Ježiš stáva našou jedinou nádejou a svetlom.

Uprostred všetkých ťažkostí to vytvára vnútornú radosť v srdci, pretože sme s Ježišom v tesnejšom spojení. Dostávame vieru, ktorá je preverená. Vieru, ktorá okúsila, že Božie zasľúbenia platia! Božie Slovo hovorí, že táto viera a dôvera v Pána Ježiša je vzácnejšia ako zlato. Zlato sa očisťuje ohňom. Srdce a dôvera sa čistí počas núdze a skúšok.

Toto vie človek, ktorý má duchovnú skúsenosť. Preto sa veselí napriek rôznym skúškam, aj keď prežíva rmútenie a smútok.

Nad týmto všetkým stoja Božie zasľúbenia, že nebudeme skúšaní nad naše sily. On robí naše skúšky takými, že ich môžeme zniesť. On je verný!