Pri PrameniSample

„Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá.“ Žalm 73:21-22

Mnohí ľudia bývajú zatrpknutí a prichádzajú s výčitkami voči Bohu, pretože – ako hovoria – nepočuje ich modlitby.

Toto je veľmi nebezpečné. Dokonca aj veriaci kresťania môžu od Neho odísť, keď sa ich zmocní takáto zatrpknutosť. Na vlásku to bolo aj s Ásáfom, ktorý písal dnešný žalm.

Zvlášť zlé sa to zdá vtedy, keď vidíme bezbožných ľudí – ľudí, ktorí sa často posmievajú Bohu – ako sa majú dobre, že majú šťastie vo všetkých veciach.

Ale táto horkosť vychádza z nerozumu. Musíme sa zachovať ako Ásáf: on išiel do Božej svätyne, aby videl, ako je to s bezbožníkmi. Vtedy zistil, že ten zdanlivý úspech, ktorý majú, v skutočnosti spôsobuje to, že ich Boh ponecháva samých na seba. Že je ako tobogan, ktorý ich vedie nadol. Vtedy končia výčitky spravodlivého, ktorý poukazoval na to, že sa majú dobre. (Ž 73:8-9)

Boh sa stavia k človekovi podľa toho, ako sa človek stavia k Nemu. (Ž 18:26) Ak človek nechce od Boha poznanie, ak sa nechce skloniť pred pravdou, ktorá pochádza z Boha, odpovedá Boh tým, že ponechá človeka samého na seba. A vtedy môže človek robiť, čo len chce. Zo začiatku to vyzerá ako šťastie a úspech, ale v skutočnosti to znamená, že Boh sa vzdal človeka a človek je stratený.

Takto to nie je s tými, o ktorých sa Boh stará. Keď Boh počuje naše modlitby, nevypĺňa ich vôbec tak, ako by sme si my prirodzene želali. O nás sa v Biblii stále hovorí: „... lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a švihá každého, koho prijíma za syna.“ (Žid 12:6)

On sa k nám správa ako k synom. Preto nie je dôvod na zatrpknutosť. Ale sú tu všetky dôvody na to, aby si povedal nášmu Bohu a Otcovi: ďakujem za všetky veci v mene Pána Ježiša Krista!