Zamyslenia II. - Curt A. WestmanSample

Blúdili púšťou...

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. (Ž 107,4-5)

Pravdou o Bohu je, že je dobrý a Jeho milosť trvá na veky. Pravdou o človeku je, že blúdi púšťou... Nechce načúvať Bohu. Rýchlo sa dostane k tomu, že načúva zlodejovi. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. (J 10,10)

Keď zlodej prichádza, nerozpráva ako zlodej. Nikdy nehovorí, že prišiel preto, aby kradol, zabíjal a ničil. Hovorí: „Počúvaj ma, buď sám sebe pánom!“ No pravdu, že prišiel kradnúť a zabíjať, trpko zakúsilo už veľa duší. Ponúka hriech, sľubuje šťastie, radosť, pokoj. Hriech ale nikdy nedáva to, čo sľubuje. Zlodej nehovorí pravdu. Avšak naša padlá prirodzenosť radšej počúva zlodeja než Toho, kto pravdu hovorí. A tak blúdime púšťou.

... nenašli cestu k obývateľnému mestu.

Sľúbené šťastie ani pokoj neprišli. Namiesto šťastia prišla prázdnota. Namiesto pokoja prežíva duša trápenie a prázdnotu. Po chvíli človek nenachádza cestu k miestu, kde si môže odpočinúť. Nenachádza miesto, kde by mohol bývať. Znamená to, že nepokoj prebral moc a človek sa už nevie upokojiť, byť v tichu. Zlodej to nazval „užívať si život“, ale ukázalo sa, že je to falošná nálepka. Obsah fľaše je totiž v skutočnosti „cestou k smrti, k hrobu bez nádeje a Boha“. Keď raz človeku ukradli radosť, keď udusili jeho duchovný život, keď je zničená nádej, človek nenachádza miesto, kde by si odpočinul.

Ten, kto má nepokoj, je ako človek, ktorý stojí na vodných lyžiach. Stále musí byť v pohybe, lebo inak sa utopí.

... hladní a smädní boli 

Zlodej prezentoval budúcnosť inak, keď klopal na dvere srdca a sľuboval zlato a prospech. Toto všetko Ježiš vedel a vie, ale kto by Ho počúval? Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. (J 8,45)

Všimni si, že Ježiš nehovorí: „... a ja vám hovorím pravdu a vy mi neveríte.“ Ale hovorí, že práve preto, že hovorí pravdu, tak Mu neveria. Zlodej sľúbil sýtosť a naplnenie, keď budú nasledovať svoje túžby a egoizmus. Oni teda išli podľa ponúknutého návodu a teraz vedia, že zlodej prišiel len aby kradol, zabíjal a ničil.

V skutočnosti ale len Ježiš hovoril pravdu!

Musíme zabudnúť na seba, aby sme sa našli. Najväčšou hrozbou pre našu budúcnosť, pre radosť a pokoj sme my sami. Utekáme z jednej situácie do druhej v nádeji, že sa vyhneme prázdnote, beznádeji a strachu... Nakoniec zistíme, že to, čo nás prenasleduje, je naše vlastné ja. Tým najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť sebe, je nájsť si útočisko v Bohu.

Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. 

Keď sme zablúdili, sme hladní a smädní, našou jedinou pomocou je obrátiť sa späť. Obrátiť sa k Tomu, ktorý hovorí: „... a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10,10)

Každý deň sa v Ňom obráť a obnov a to ti pomôže žiť svieži život viery. 

Ak si zablúdil, Kristus ti ponúka cestu: „Vráť sa a dovoľ mi obnoviť všetko v tvojom živote!“