Lókasɛ 12

12
Yésusu a á lɔsɛ́nɔ́ batɔ
(Mot 10.19-20,26-33)
1Naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɔ, aŋa batɔ bá mbaá lɔmɔ́ béhundé béhundé gɛca, kanɛ túmbínyée ɛbaná, Yésusu go manɛ go ɛ́da go gálagala behúúní bɛ́hɛ́ a amɔ́: «Bébeŋéemú nɔnɔ bese na ondɔ yá go fudugenye uguŋe yá Befelisiéŋe, naá cí goŋaá mebelébélíe mábɔ́. 2Kanɛ́ buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ ɔsɛ́gɔ́ɔlú bó ŋga húmé naá hanyɔ́, gɔnɔ́ buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ naá nnindíi, bá ŋga bó íyímé. 3Nɔ́ɔ gɔ́ɔ buimée bɔ́ɔbɔ no ŋgaá gálɛ́dá naá mbíno, bá ŋga bó ɔ́bɔ́ buisí nɔmɔnɔmɔ; akɛ́ bɔ́ɔbɔ no ŋguú uŋgúlídíné mɔtɔ naá udúu naá ncíbo gadɛ́ɛ, bá ŋga bó oyáa naá ɛdɔ́ndɔ ya nnyaŋá. 4Ŋgaá nyó oyáná bɛɛnyɔ́ɔ begúle bámɛ, no do díínée báaba bó ónamɔ́ nnyɔ́dɔ, kanɛ́ naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́ bá dɛ bɛáa bogaaga bá go gɔnɔ ŋa boóma búntió. 5Kaá nyó oyáná mɔ́ɔnyɔ no háananamɔ́ go díine; díínée nɔnɔ mɔ́ɔnyɔ a bɛananamɔ́ bogaaga bá go óna a gɔnɔ nɔɔ naá gɛbɔlɔ́gɔdɔ gá íyuke há kanɛ go fúenene#12.5 O bana, go eninye na Mot 10.28.. Ɛɛ́ɛŋ, ŋgaá nyó oyáná, mɔ́ɔ no háananamɔ́ go díine. 6Ábɔ, bá dɛ dúénénée kulé pɛ́nɛ ɛ́táanɔ go dóla ɛ́handɛ́ o? Asáa gɔgɔ́, Asaŋa a dɛ bófoolónyóo akɛ́ ya mmue. 7Gɔnɔ́, akɛ́ cóɛ iŋkimée sá odóɛ yɛ́nyɔ́ sɛ́ lɛ́ baná baná. No do gɔ́lɔ́nɔ́ɔ kanɛ́ bofoá: no lɛ́ ntɔ́nɔ no dómbana kulé pɛ́nɛ iŋkimée.
8«Ŋgaá nyó oyáná caá: Mɔtɔ a amɔ́ o oyɛda naá oŋgíso yá batɔ goŋaá a lɛ́ bamɛ, Moɔnɔ́ ba mɔtɔ tɔ́nɔ, a ŋgo oyɛ́dá naá oŋgíso yá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bá Asaŋa a amɔ́ a lɛ́ gɛ́hɛ́. 9Kanɛ́ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá mbásáŋóná naá oŋgíso yá batɔ#12.9 O bana, go eninye na 2 Tim 2.12., bá ŋga mo básáŋóná tɔ́nɔ naá oŋgíso yá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bá Asaŋa. 10Mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá gálɛ́dá Moɔnɔ́ ba mɔtɔ go dobɛ́, Asaŋa a ŋga mo hééhínyée, kanɛ́ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá sɛgɛ́dá Gimmúmpúu gá Giliíli, Asaŋa a dɛ ŋgá mo héehinye. 11Aŋa bá ŋgɛɛ́ ɛ́dá nɛnyɔ́ naá nnyaŋá sá mbósógólí go cáágá, naá mefuŋe na baŋgɔ́mɔnɔ, no do yóbímídó go go íyime nɛɛ́nɛ no ná bɔ́bɔgɔbɔgɔmɔ́, ɛ́na go bɔ́ɔbɔ no nó oyamɔ́. 12Mammana, Gimmúmpúu gá Giliíli a ŋga nyó húúnényée bɔ́ɔbɔ no nó oyamɔ́ naá gɛcamɛna moánɛ.» 13Gɔ́ɔ mɔtɔ ummue naá gitúu gá batɔ gɛ́ɛgɔ a gálɛdamɔ́ Yésusu a amɔ́: «Iloodio, oyána ondimóní bamɛ dɛ aba bonɔ́mɛ bá bigíndé.» 14Yésusu go mo gundie a amɔ́: «Ánɛ́ɛ a lɔ́mɔ́ tílímínyéelú usúmbí bɛsɛnɛ, ɛ́na lí uŋgebí moóma bɛnyɔ́ o?» 15Kɔ́ɔ a bó oyanamɔ́ bɔ́ɔ biimée a amɔ́: «Ɔ́bɔ́ nɔnɔ! Bébeŋéemú nɔnɔ bese bese go gɛdɛ́mádɛ́má gá bonɔ́mɛ; mammana ya gɛɔyɔ gá mɔtɔ ɛ dɛ báá go bonɔ́mɛ bɛ́hɛ́ akɛ́ a bɛ́ɛmba gɛ́áha.»
Ncaba ya onɔ́mɛnɔmɛ ba giegu
16Gɔ́ɔ Yésusu a bó ágɛnamɔ́ ncaba yɛ́ɛyɛ a amɔ́: «Onɔ́mɛnɔmɛ ba mɔtɔ a mba lɛ́ a bɛanana ntɛ́mɛ́ yɛ́ɛyɛ ɛ mbaá lɔmɔ́ úléelú moóma makɔ́nɔ́; 17A báa lɛ gó ɛ́da go búúhene naá odɛ́má a amɔ́: “Ŋŋamɔ́ nɛɛ́nɛ dɔ́gɔ́ o? Yɔmɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ kanɛ hoóma há ŋaá mbáá bándɛ́náa moóma mɔ́ɔmɔ hɔ́ɔ.” 18Gɛ́hɛ́ go bágálɛdɛna a amɔ́: “Ŋŋamɔ́ kanɛ́ náana: kadamɔ́ bɛɔ́lɔ bɛ́ɛbɛ, póaga bá bɛantáa, ndɛ go bándɛna yɔmɔ́ ŋkeŋé na bonɔ́mɛ bámɛ bɔ́ɔbɔ búntió kɔ́ɔ.” 19Manɛ́ kanɛ́ kaá nó oyáná odɛ́má yámɛ caá: “Go á bándɛ́náa gɛcɛcá gá bonɔ́mɛ bɔ́ɔbɔ bó ná ŋamɔ́ gɛcɛcá gá nnyómá; godɔ́ɔdɔ, dúúgée, o nyáanya, o nyóanana mɔgɛ́bɔ, o gunde o yaŋa.” 20Kanɛ́ gɔ́ɔ Asaŋa a mo oyanamɔ́ a amɔ́: “Maamɔ́ɔ giegu gá mɔtɔ gɛ́ɛgɛ, go budúgú bí ínoni bɔ́ɔbɔ, kaá gɔ́lɔ́ giliíli gáhɔ. Bonɔ́mɛ buimée bɔ́ɔbɔ go á ná bándɛ́náa bó gaá ná bɛ́ɛ́mbá kanɛ́ bá ánɛ́ɛ o?”» 21Gɔ́ɔ Yésusu a gɔnɔmɔ́ go oyɛda a amɔ́: «Kanɛ́ nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ bó lɔ́mɔ́ go mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a bándɛnamɔ́ bonɔ́mɛ go busío bɛ́hɛ́ bá moatɛ́, mɔ́ɔ kanɛ bonɔ́mɛ naá busío bá Asaŋa#12.21 O bana, go eninye na bɔ́ɔbɔ naá Mot 6.20.
No do yóbímídónóo go boóma
(Mot 6.25-33)
22Yésusu go oyana behúúní bɛ́hɛ́ a amɔ́: «Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ nnyó oyanamɔ́ caá, no do yóbímídónóo naá gɛɔyɔ gɛ́nyɔ́ go boóma bá go nyáa, ɛ́na lí go bɛla bɛ́ɛbɛ no gaá ná báágá go nnyɔ́dɔ. 23Mammana, gɛɔyɔ gɛ́ dómbana manyáanya, gɔnɔ́ nnyɔ́dɔ ɛ dómbana bɛla. 24Ɛ́ná nɔnɔ bɛ́hɔhɔ́ɔ: bɛ́ dɛ gónáa, bɛ́ dɛ sáŋáa, bɛ́ dɛ bɛanánáa nɛbɛ́dɛgɛna ɛ́na lí gɛɔ́lɔ, kanɛ́ Asaŋa a bɛ́ dúge! No lɛ́ bɛantáanta bá moóma naá oŋgíso yá Asaŋa no dómbana munoní! 25Ánɛ́ɛ kanɛ́ naá bɛɛnyɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ ba go bégídene medúgú akɛ́ sɔŋɛ naá gɛɔyɔ gɛ́hɛ́ goŋaá a yóbimidono o? 26Kanɛ́ aáŋa no do báá ba go ŋa boóma bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ hɛómaŋkóma, goakɛ́ kanɛ́ no yóbimidonomú go moóma mɔ́ɔmɔ múncoó o? 27Núúnée nɔnɔ mbínyí na bióli bá sɛ́: sɛ́ dɛ nogáa, sɛ́ dɛ ladáa. Kanɛ́ ŋgaá nyó oyáná caá, Salomɔ́ŋɔ mɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ, naá nigúmi nɛ́hɛ́ niimée, a lɛ́ kanɛ go báága gɛla gá go éme bonɔ́gɔ́ aŋa mbínyí mmue naá sɛ́#12.27 nogáa : ŋgɔ́ŋɛ́ síncodío sɛ́ bɛananamɔ́ sɛ́ dɛ yɔgɔ́nɔ́ɔ. Salomɔ́ŋɔ mɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ, naá nigúmi nɛ́hɛ́ niimée : go ɛ́na naá kálata ya 1 Mefuŋe 10.. 28Aáŋa Asaŋa a lɛŋa nɔ́ɔnɔ naá bodɛ́agadɛ́ mbínyí sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ ínoni sɛ́ hɔ́ɔ, nembeli bá sɛ́ nɔɔ naá íyuke. Nɛɛ́nɛ a lɔ́mɔ́ a dɛ bɛ́ɛ́mbá bá go ŋa gɛ́nyɔ́ a dómba mbínyí, batɔ bá gioliminyo fágɔfágɔ báaba! 29Bɛɛnyɔ́ɔ kanɛ́, no do yóbímídónóo go go fúmbe bɔ́ɔbɔ no gaá ná nyáá, ɛ́na akɛ́ bɔ́ɔbɔ no gaá ná bónyó. 30Muimée mɔ́ɔmɔ, bindiolímínyóo Asaŋa bɛ́ɛbɛ naá cí yɛ́ɛyɛ bɛ́ mó fúmbe kanɛ tɔmbɛ́nɔ́ɔ. Kanɛ́ bɛɛnyɔ́ɔ, Isée bɛnyɔ́ i íyimene ɛkádɛ giimée gɛ́ɛgɛ no baŋamɔ́. 31Dómbáa nɔnɔ kanɛ́ go fúmbe Bufuŋe bá Asaŋa, manɛ́ a ná nyó ɛndɛgɛnɛnamɔ́ muimée mɔ́ɔmɔ. 32Moɔnɔ́ ba buufe, o do gɔ́lɔ́ bofoá, goŋaá Isée bɛnyɔ́ ɛ ɛ́ ɛ́ná bese go go nyó fáa Bufuŋe bɛ́hɛ́.
Mammana ya bonɔ́mɛ
(Mot 6.19-21)
33«Dúénénée nɔnɔ bonɔ́mɛ bɛ́nyɔ́, no fáanana basógasoga muinyí mɔ́ɔmɔ hɔ́ɔ. Bégedínyéemú nɔnɔ bɛgada bá muinyí bá kanɛ go polopolo, bándɛ́náa nɔnɔ bonɔ́mɛ bá kanɛ mmanɛ́náa naá mmoɛná; anáa uŋgíbi a lɔ́mɔ́ a dɛ bɛ́ɛ́mbá ba ŋaá a báyɛkɛna, anáa mesígídé má lɔ́mɔ́ má dɛ bɛ́ɛ́mbá ba go díeŋie. 34Mammana, anáa bonɔ́mɛ bɛ́nyɔ́ bó lɔ́mɔ́, hɔ́ɔ tɔ́nɔ odɛ́má yɛ́nyɔ́ yó lɔ́mɔ́.
Bɛ́ɛ́mba nɔnɔ mobɛ́dɛ́ pɔnyɛ́ɛ
(Mot 24.43-51)
35«Bɛ́ɛ́mba nɔnɔ na bɛla bá buelí go nnyɔ́dɔ, no dɛ́ɛna balámba bɛ́nyɔ́ bá lola. 36Bɛ́ɛ́mba nɔnɔ aŋa boyogóní báaba bá gɛ́ganamɔ́ ogɔ́nɔ́ɔ babɔ́ go goncogunde gɛ́hɛ́ gá gibíné gá gigiŋe, goŋaá aŋa a gaá ná bolá a báá gɔdɛ́dɛ́nɔ, bá mo buunene gɛasɛ́. 37Besé makɔ́nɔ́ na boyogóní báaba ogɔ́nɔ́ɔ babɔ́, naá gobola, a gaá ná bó gídé bá gɛ́gana pɔnyɛ́ɛ! Ŋgaá nyó oyáná naá mammana caá: ogɔ́nɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ a ná básómbɛna gɛla gá buelí, a bó lukumenye naá tábɛ́la, ɛ ɛ́da go bó ala mɔ́ɔ moatɛ́. 38A amɔ́ a bola akɛ́ na odɛ́má yá budúgú, akɛ́ naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́, a bó gíde nɔ́ɔnɔ, bá lɛ́ besé makɔ́nɔ́!
39«No íyimene: aáŋa mɔtɔ ba nnyaŋá a mba lɛ́ íyimene gɛcamɛna gá uŋgíbi go úle, a dɛ báá ba go mo dɛ́ɛna a gúmbune bɛcába bá nnyaŋá yɛhɛ́. 40Bɛɛnyɔ́ɔ tɔ́nɔ, bɛ́ɛ́mba nɔnɔ pɛnɛ́ɛ, goakɛ́ Moɔnɔ́ ba mɔtɔ a ŋgu úlé naá gigúlí gɛ́ɛgɛ no lɔ́mɔ́ no do íyíménée.»
41Gɔ́ɔ Píele o oyɛdamɔ́ a amɔ́: «Daadáa, ncaba yɛ́ɛyɛ go ágamɔ́ yɛ́ɛyɛ ɛ lɔ́mɔ́ go busío bá bɛɛcɔ́ɔ bákáa lí, go busío bá batɔ biimée o?» 42Kanɛ́ Daadáa go gundie a amɔ́: «Ánɛ́ɛ a lɔ́mɔ́ kanɛ́ umbídígíní bonɔ́mɛ ba pídefide gɔnɔ́ dóógínyóolú o? A lɔ́mɔ́ mɔ́ɔnyɔ ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́ a mo díliminyemú naá mɔ́ nnyaŋá go go indenye basɔ́gɔ́ɔ boyogóní, a bó fáanana manyáanya naá gɛcamɛna. 43Bese makɔ́nɔ́ na uyogóní ba ndiemi, ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́ a amɔ́ a nco gunde, a báá mo gídé a yɔgɔnɔ buelí moánɛ! 44Mammana, ŋgaá nyó oyáná caá, a ŋga mo dílímínyée go go indenye bonɔ́mɛ bɛ́hɛ́ buimée. 45Kanɛ́ uyogóní mɔ́ɔnyɔ a amɔ́ a bágálɛdɛna naá odɛ́má yɛ́hɛ́ a amɔ́: “Ogɔ́nɔ́ɔ bamɛ a á gɛ́gáa go nco gunde”, ɛ ɛ́da go gide boyogóní báaba bóncodío bahaŋa na babóla, a nyáanya, a nyóanana mɔgɛ́bɔ a gúenene, 46gɔ́ɔ ogɔ́nɔ́ɔ a ŋgaá ncó gunde buisí bɔ́ɔbɔ uyogóní a lɔ́mɔ́ a dɛ bágɛ́gánáa, naá gigúlí gɛ́ɛgɛ a lɔ́mɔ́ a dɛ íyíménée: ogɔ́nɔ́ɔ a ŋga mo gúnée#12.46 ogɔ́nɔ́ɔ a ŋga mo gúnée : gokikilidie gúncoó gó lɔ́mɔ́ogɔ́nɔ́ɔ a ŋga mo fáá gɛbɛ́ gá noséésényée makɔ́nɔ́., a mo déŋebie odɛ́nɛ́ yá batɔ bá kanɛ pídefide.
47«Kanɛ́ uyogóní mɔ́ɔnyɔ i íyimenemú ndɛ́ga ya ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́, a báá lɔbɛ́nɔ́ a dɛ bégedíe go go yɛ hóogio, bá ŋga mo gidée bese bese. 48Kanɛ́ uyogóní mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ a dɛ íyíménée ndɛ́ga ya ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́, a báá ŋaáa moóma mɔ́ɔmɔ mó úhenemú manoa, bá ŋga mo gídée sɔŋɛ. Mɔ́ɔnyɔ bá lɔ́mɔ́ mo fáalú makɔ́nɔ́, bá ná mo úhene makɔ́nɔ́; mɔ́ɔnyɔ bá lɔmɔ́ mo dɛ́fɛ́náalú degédegé, bá ná mo úhene bó dómba nɔ́ɔnɔ.
Boóma bɔ́ɔbɔ Yésusu a lɔ́mɔ́ úléelú go bɔ́
49«Ndɛ́ úléelú go go nco fóana íyuke naá cí yɛ́ɛyɛ#12.49 O bana, go eninye na Iseyíi 66.15-16., gɔ́ɔ nná lɔ́mɔ́ go lɛ́galɛga goŋaá hɛ́ ɛ́da go lola! 50Káanana go bɛa giyuminye gímmue, kɔ́ɔ nná lɔ́mɔ́ na mogódí gó ɛ́da go éme aŋa gɛ ná báŋamɔ́!
(Mot 10.34-36)
51«No béeniŋenye goŋaá ndɔ́mɔ́ úléelú go go nco go ága buumbénú naá cí o? Akɛ́ɛ, ŋgaá nyó oyáná caá: ndɔ́mɔ́ úléelú na gobásalasala. 52Gó bayɛga godɔ́ɔdɔ, ncíbo ya batɔ bátáanɔ ɛ ná básala, bádadɔ́ bá nuugenye báandɛ́, báandɛ́ bá nuugenye bádadɔ́. 53Isée a nuugenye ohaŋa bɛhɛ́, ohaŋa a nuugenye isée, nnyeedíi a nuugenye ombóla bɛhɛ́, ombóla a nuugenye nnyeedíi, ŋgógánɛ́ ɛ nuugenye giombi gɛ́hɛ́, giombi gɛ́ nuugenye ŋgógánɛ́#12.53 Go ɛ́na naá Misée 7.6.
(Mot 16.2-3)
54Yésusu go gɔnɔ go oyana gitúu gá batɔ a amɔ́: «Aŋa no ɛ́namɔ́ mpólómɛnáa ɛ fiŋgile naá mbɛ́dɛ́mɛ́ná buisí, no dómba go oyɛda no amɔ́: “Nobólá nó úlene,” bó báŋa nɔ́ɔnɔ. 55Aŋa no ɔ́bɔmɔ́ ufufu yó ɛ́da go úlene gɛmbádáa no amɔ́: “Gɛonyá gɛ́ gaá bɛ́ɛ́mbá,” bó báŋa nɔ́ɔnɔ. 56Bekuilí báaba! No íyimene golɛnca gobɛ́ɛmba gá cí na mmoɛná; goakɛ́ kanɛ́ no lɔ́mɔ́ no do bɛ́ɛ́mbá ba go lɛnca gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ dɛ lɔ́mɔ́ hɔ́ɔ gɛ́ɛgɛ o?
(Mot 5.25-26)
57«Goakɛ́ kanɛ́ bɛɛnyɔ́ɔ moatɛ́ no lɔ́mɔ́ no do bɛ́ɛ́mbá bá go bélinciginye boóma bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ tɛ́nɛ́ɛ o? 58Go amɔ́ o fadɛgɛna na sɔ́gɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ no lɔ́mɔ́ gɛsɛnɛ nɛhɛ́ go go ɛ́da go ɛ́na usúmbí bɛsɛnɛ, fúmbée goŋaá no bégedie no gá lɛ́ go pɛ́, go goŋaá a dɛ ɛ́dá nahɔ naá usúmbí bɛsɛnɛ, usúmbí bɛsɛnɛ a go íŋene go gisimbi gɛ́ go nɔɔ naá ncíbo ya gɛaŋɔ́. 59Ŋgaá go oyáná caá, o do ná húme naá ncíbo ya gɛaŋɔ́ yɛ́ɛyɔ aáŋa o gá lɛ́ o do soáa ufínó yáhɔ akɛ́ faláŋa ummue ɛ dɛ síéné.»

Одоогоор Сонгогдсон:

Lókasɛ 12: YAS

Тодруулга

Хуваалцах

Хувилах

None

Тодруулсан зүйлсээ бүх төхөөрөмждөө хадгалмаар байна уу? Бүртгүүлэх эсвэл нэвтэрнэ үү