YouVersion logotips
Meklēt ikonu

Lukáš 17

17
Varovanie pred zvodmi
1„Pokušeniam sa na tomto svete vyhnúť nedá,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „beda však tomu, kto ich spôsobuje. 2Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z týchto maličkých. 3Dávajte si na to pozor!“
O odpúšťaní
„Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu! 4A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou: ‚Prepáč mi prosím, mrzí ma to‘, zakaždým mu odpusť.“
Sila viery
5Učeníci povedali Pánovi: „Daj nám viac viery!“ 6Ježiš im odvetil: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a zasaď sa do mora!‘ stalo by sa to.“
Neužitoční sluhovia
7„Ak sa váš sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, vari mu poviete: ‚Poď, sadni si a najedz sa?‘ 8Nie je to skôr tak, že mu prikážete: ‚Priprav večeru a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem; keď skončím, môžeš sa navečerať ty?‘ 9Bude azda pán ďakovať svojmu sluhovi za to, že urobil, čo mu prikázal? 10Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte: ‚Nie sme výnimočný sluhovia. Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou!‘ “
Uzdravenie desiatich malomocných
11Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12Keď prichádzal k akejsi dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastavili sa 13a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!“ 14Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“
Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby. 15Jeden z nich, len čo zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán. 17Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vari desiatich? Kde je tých ostatných deväť? 18Okrem tohto cudzinca sa nikto z nich nevrátil, aby sa poďakoval Bohu?“ 19Samaritánovi povedal: „Vstaň, môžeš pokojne odísť. Tvoja viera ťa uzdravila.“
Buďte pripravení na môj návrat
20Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: „Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. 21Ani sa nedá povedať: ‚Je tu alebo tam.‘ Veď kráľovstvo Božie je už medzi vami!“
22Svojim učeníkom však povedal: „Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. 23Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť: ‚Kristus je tam‘, alebo: ‚Je tu!‘ Nikam nechoďte, nebežte za tými ľuďmi. 24Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude návrat Syna človeka. 25Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.
26Pri príchode Syna človeka bude život na zemi podobný ako za čias Noacha: 27ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou.
28Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali 29až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy Boh zoslal oheň a síru z neba a všetkých zahubil. 30Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka. 31Kto bude vtedy na streche domu, nech už nebeží dnu pre veci, ktoré tam má. Kto bude za mestom, nech sa nevracia späť. 32Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou.
33Každý, kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život, ten ho zachová.
34V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zostane. 35Dve ženy budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá zostane. 36[Dvaja muži budú pracovať na poli: jeden bude vzatý, druhý zostane.]“#17,36 Verš 36 neobsahujú najstaršie rukopisy.
37Učeníci sa ho spýtali: „Kde, Pane?“ Ježiš im odpovedal: „Kde je mŕtvola, tam sa zlietajú aj supy.“

Pašlaik izvēlēts:

Lukáš 17: NPK

Izceltais

Dalīties

Kopēt

None

Vai vēlies, lai tevis izceltie teksti tiktu saglabāti visās tavās ierīcēs? Reģistrējieties vai pierakstieties