4
Rozhovor so Samaritánkou
1Farizeji sa dopočuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján. 2(Aj keď v skutočnosti Ježiš sám nekrstil – krstili jeho učeníci.) 3Keď Pán zistil, čo sa o ňom hovorí, opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley.
4Cestou však musel prejsť cez oblasť Samárie. 5Dostal sa až k samaritánskemu mestu Sychar. V jeho blízkosti ležal pozemok, ktorý dal kedysi Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6Nachádzala sa tam i Jákobova studňa. Ježiš, unavený dlhou chôdzou, posadil sa ku studni, aby si odpočinul. Bolo okolo poludnia.
7Onedlho prišla k studni samaritánska žena po vodu. Ježiš ju poprosil: „Daj sa mi napiť!“ 8Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie.
9Žena sa začudovala: „Ako to, že si odo mňa pýtaš vodu? Veď ty si Žid a ja som Samaritánka.“ (Židia sa totiž snažili nemať so Samaritánmi nič spoločné.)
10Ježiš jej odpovedal: „Keby si vedela o Božom dare a keby si poznala, kto je ten, čo si od teba pýta vodu, prosila by si ho, aby ti dal napiť živej vody.“
11„Pane, veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vodu z takej hlbokej studne?“ namietla. „Odkiaľ by si vzal živú vodu? 12Náš praotec Jákob dal túto studňu vykopať a sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok. Si vari väčší než on?“
13Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný. 14Ale ak by niekto pil z vody, ktorú mu dám ja, navždy uhasí svoj smäd. A nielen to: voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom životodarnej vody a dá mu večný život.“
15„Pane, prosím ťa, daj mi z tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodievať čerpať,“ povedala žena.
16„Choď a priveď sem svojho muža,“ vyzval ju Ježiš.
17„Nemám muža,“ odpovedala mu.
„Dobre vravíš, že nemáš muža,“ súhlasil Ježiš. 18„V skutočnosti si ich už mala piatich a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvojím manželom. To, čo si povedala, je pravda.“
19„Pane, vidím, že si prorok!“ zvolala žena. 20„Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy, Židia, tvrdíte, že jediné miesto, kde sa má uctievať Boh, je v Jeruzaleme. Kde ho teda máme uctievať?“
21Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy uctievate toho, o ktorom príliš veľa neviete, my uctievame, toho, ktorého dobre poznáme. Veď Boh prostredníctvom Židov prináša posolstvo záchrany. 23Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď praví Boží nasledovníci budú Otcovi prejavovať ozajstnú úctu pod vedením Ducha. Je Otcovou vôľou, aby ho ľudia takto uctievali. 24Veď Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, to majú robiť vedení Duchom a v plnej vážnosti.“
25„Viem, že príde Mesiáš, (ktorý sa volá Kristus)“ povedala žena. „Keď príde, všetko nám vysvetlí.“
26„To som ja: ten istý, čo sa s tebou rozpráva,“ povedal jej Ježiš.
27V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.
28Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala: 29„Poďte so mnou! Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som v živote urobila. Nemohol by byť práve on Mesiášom?“ 30Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.
31Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol. 32On však odmietol: „Nebudem jesť. Mám na jedenie čosi, o čom vy nič neviete.“
33„Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?“ spytovali sa učeníci jeden druhého. 34„Mojím pokrmom,“ povedal im Ježiš, „je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dovŕšiť jeho dielo. 35Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú. 36To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ten čo bude žať a zhromažďovať úrodu pre večnosť, dostáva už teraz svoju odmenu. A ten, čo rozsieval, sa bude radovať spolu s ním. 37Lebo je pravda to, čo sa hovorí: Jedni sejú a ďalší žnú. 38Ja som vás poslal žať tam, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce.“
39Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš. Prijali totiž svedectvo ženy, ktorá im hovorila: „Povedal mi všetko, čo som robila.“ 40Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni. 41Vďaka slovám, ktoré im hovoril, uverili v neho aj mnohí ďalší. 42Vraveli žene: „Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Záchranca sveta.“
43Po dvoch dňoch, ktoré tam strávil, sa pobral do Galiley. 44A hoci je známy jeho výrok: „Žiadneho proroka si neuctia tam, odkiaľ pochádza!“, 45tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo aj oni boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach, a videli, čo tam vykonal.
Uzdravenie syna kráľovského úradníka
46Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna, 47sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska do Galiley. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.
48„Nikto z vás mi neuverí, kým neuvidíte znamenia a divy?“ spýtal sa ho Ježiš.
49„Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!“ naliehal úradník.
50„Môžeš ísť domov! Tvoj syn bude žiť!“ odpovedal mu Ježiš. Ten človek Ježišovi uveril a vybral sa domov. 51Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn žije a má sa lepšie. 52Spýtal sa ich, kedy sa chlapcov stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka.“ 53A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn bude žiť.“ A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.
54Toto bolo druhé znamenie, ktoré Ježiš vykonal, keď prišiel z Judska do Galiley.
