7
Obhajoba, ktorá zasiahla svedomie
1Veľkňaz sa ho spýtal: „Je to, čo hovoria, pravda?“ 2„Bratia a otcovia, vypočujte ma!“ oslovil ich Štefan. „Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr, ako sa presídlil do Cháranu 3a dal mu príkaz: ‚Opusť svoju rodnú krajinu a svojich príbuzných a choď do zeme, ktorú ti ukážem!‘ 4Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol do tejto krajiny, v ktorej bývate teraz aj vy. 5No nedal tu Abrahámovi do vlastníctva ani kúsok zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna. 6Ďalšia Božia predpoveď bola: ‚Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok. 7Ale ja potrestám národ, ktorý si ich zotročí, a potom ich vyvediem a budú ma uctievať na tomto mieste.‘
8Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka. Keď sa podľa Božieho sľubu narodil Abrahámovi Izák, na ôsmy deň ho obrezal. Práve tak obrezal Izák Jákoba a Jákob svojich dvanásť synov, našich praotcov. 9Jeden z nich, Jozef, sa stal terčom závisti svojich bratov, a preto ho predali ako otroka do Egypta. Ale Boh bol s ním a 10vyslobodil ho zo všetkých útrap. Pre jeho prezieravosť a múdrosť si ho veľmi obľúbil sám faraón, egyptský vládca a zveril mu úlohu správcu Egypta i kráľovského paláca. 11Potom vypukol v Egypte aj v Palestíne veľký hlad a naši praotcovia trpeli núdzou, lebo nemali čo jesť. 12Vtedy sa Jákob dopočul, že v Egypte majú zásoby obilia, a poslal tam dvakrát svojich synov. 13Pri druhej návšteve sa dal Jozef svojim bratom poznať, a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom pôvode. 14Jozef potom poslal po otca Jákoba a presťahoval do Egypta celú rodinu, dokopy sedemdesiatpäť ľudí. 15Usadili sa tam a Jákob i naši praotcovia zostali v Egypte až do smrti. 16Ich pozostatky preniesli do Sichemu a pochovali ich do hrobky, ktorú si kedysi Abrahám kúpil od synov Emorových a zaplatil za ňu striebrom.
17Medzitým sa priblížil čas naplnenia Božieho sľubu Abrahámovi. Náš ľud sa v tom čase v Egypte veľmi rozmnožil. 18Na trón však nastúpil faraón, ktorý už o Jozefovi nevedel nič. 19Ten zaobchádzal s našim národom nepriateľsky a prikázal našim otcom, aby sa zriekli novonarodených detí a usmrtili ich.
20V tom čase sa narodil Mojžiš, s ktorým mal Boh svoje plány. Rodičia sa o chlapca starali tri mesiace doma. 21Keď ho už nemohli mať viac pri sebe, ujala sa ho faraónova dcéra a starala sa oňho, akoby to bol jej vlastný syn. 22Mojžiš dostal najlepšie egyptské vzdelanie a vyrástol z neho výrečný a schopný muž.
23Keď mal štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich izraelských bratov. 24Vtedy sa stal svedkom toho, ako Egypťan jednému z nich nespravodlivo ubližuje. Zastal sa ho a pomstil utláčaného tým, že Egypťana zabil. 25Myslel si, že bratia pochopia, že im Boh posiela pomocou neho záchranu, ale nepochopili to. 26Na druhý deň sa usiloval zmieriť dvoch Židov, ktorí sa hádali. ‚Čo to robíte? Ste predsa bratia. Prečo si navzájom ubližujete?‘ upokojoval ich. 27Ale ten, ktorý ubližoval svojmu blížnemu, odstrčil Mojžiša a povedal: ‚Kto ťa poveril, aby si nám vládol a súdil nás?‘ 28‚Hádam ma len nechceš zabiť ako včera toho Egypťana?‘ 29Mojžiš sa tých slov zľakol a utiekol do Madiánskej krajiny. Žil tam ako cudzinec, oženil sa a mal dvoch synov.
30Po štyridsiatich rokoch vyhnanstva sa mu v plameňoch horiaceho kríka zjavil na púšti pri vrchu Sinaj anjel. 31Keď sa chcel udivený Mojžiš zblízka pozrieť na ten nezvyčajný úkaz, počul Boží hlas: 32‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba.‘ Mojžiš sa roztriasol od strachu a neodvážil sa ísť ďalej. 33Ale Boh pokračoval: ‚Vyzuj sa, lebo stojíš na svätom mieste! 34Dobre som videl trápenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho ston. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.‘
35Bol to ten istý Mojžiš, ktoré predtým odmietli slovami: ‚Kto ťa poveril, aby si nám vládol a súdil nás?‘ Práve jeho Boh poslal prostredníctvom anjela ako vládcu a vysloboditeľa. 36A Mojžiš ich vyviedol z Egypta a konal veľké divy a znamenia v Egypte, pri Červenom mori i počas štyridsaťročného putovania po púšti. 37Práve Mojžiš povedal Izraelitom: ‚Pán Boh vám pošle proroka z vášho národa ako som ja.‘ 38Mojžiš bol sprostredkovateľom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami na púšti. Prijal pre nás slová života, aby nám ich oodvzdal. 39A napriek tomu ho naši otcovia neposlúchali, búrili sa proti nemu a túžili sa vrátiť do Egypta. 40Vyzvali preto Árona: ‚Urob nám bohov, aby nás viedli na ďalšej ceste. Veď nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘ 41A tak si urobili sochu teľaťa, obetovali jej a s radosťou oslavovali výtvor vlastných rúk. 42Ale Boh sa od nich odvrátil, aby sa klaňali nebeskému vojsku, ako sa o tom píše v prorokoch: ‚Či ste to mne prinášali dary a obete počas štyridsaťročného putovania po púšti, národ izraelský? 43Nosili ste so sebou stánok Molocha a hviezdu boha Remfana, ktoré ste si sami vytvorili, a tým ste sa klaňali. Preto pôjdete do vyhnanstva až za Babylon.‘
44Na púšti mali naši otcovia stánok svedectva. Boh totiž Mojžišovi prikázal, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý mu ukázal. 45Tento stánok prenášali naši otcovia pri svojom putovaní púšťou a za Jozuu ho doniesli do zeme pohanov, ktorých Boh odtiaľ vyhnal. Stánok zmluvy slúžil až do čias kráľa Dávida, 46ktorého Boh obdaril svojou priazňou. Dávid ho prosil, aby mohol zaobstarať miesto pre príbytok Jákobovmu Bohu. 47Až Šalamún však vystaval Bohu chrám. 48Ale Najvyšší nebýva v chrámoch postavených ľudskými rukami! Ako hovorí prorok: 49‚Nebesia sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh. Aký chrám mi chcete vystavať, hovorí Pán? Je vôbec miesto, kde by som mohol bývať? 50Či to všetko nestvorila moja ruka?‘
51No vy ste takí istí ako vaši otcovia: ste tvrdošijní, vaše srdcia sú ako srdcia tých, ktorí neveria v Boha, nepočúvate ho a neustále odporujete Svätému Duchu. 52Našiel by sa prorok, ktorého vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, ale vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho! 53Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali!“
54Keď to členovia veľrady počuli, rozzúrili sa na neho a od zlosti až škrípali zubami. 55Ale Štefan, plný Ducha Svätého, hľadel uprene do neba. Uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po Božej pravici. 56„Vidím otvorené nebesia,“ zvolal, „a Syna človeka, ako stojí po Božej pravici!“ 57Tu prehlušili Štefana krikom a zapchávali si uši, aby už nič nepočuli. Spoločne sa na neho vrhli, 58odvliekli ho za hradby mesta, aby ho ukameňovali. Tí, čo počuli Štefanove slová, vyzliekli si plášte a dali ich strážiť mladému Saulovi. 59No Štefan, kým ho kameňovali, prosil Pána: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ 60Potom padol na kolená a nahlas zvolal: „Pane, odpusť im tento hriech!“ Po týchto slovách skonal.
