San Marcos 10
10
Cataj Jesús se vaa ne nó xcúún yuvii̱ quiriꞌi̱j yuvii̱ man nica̱ yuvii̱ a
1Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesús rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ nda̱a estadó Judea do̱ꞌ, nda̱a rne̱j tuꞌva chráá Jordán do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ cunuu chre̱ꞌ uún ri̱i̱ yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ tucuꞌyón uún soꞌ snana̱ soꞌ rihaan nij yuvii̱, nda̱a vaa uꞌyón soꞌ ꞌyaj soꞌ a. 2Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ do̱j síí fariseo rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Jesús sese taj stucua̱nj Moisés se vaa caꞌve̱e quiriꞌi̱j snóꞌo man nica̱ soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesús cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ Jesús a. 3Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Ne̱ da̱j cataj Moisés quiꞌya̱j soj ga̱ ―taj Jesús a.
4Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Caꞌvej rá Moisés se vaa cachro̱n snóꞌo ꞌo̱ yanj actá taj se vaa tanáj soꞌ nica̱ soꞌ ne̱ quiriꞌi̱j soꞌ man noꞌ a ―taj nij síí fariseo a.
5Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Ma̱an cheꞌé se síí nichra̱j ndoꞌo rá me nij soj roꞌ, cheꞌé dan cachrón Moisés suun yoꞌ rihaan yanj cuno̱ soj a. 6Tza̱j ne̱ asi̱j quiꞌyaj Yaꞌanj chumii̱, ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj snóꞌo, ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj chana̱ a. 7“Cheꞌé dan ta̱náj snóꞌo man rej soꞌ do̱ꞌ, man nii soꞌ do̱ꞌ, 8ne̱ ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ snóꞌo ga̱ nica̱ snóꞌo”, taj Danj Yaꞌanj a. Dan me se né vi̱j yuvii̱ me ro̱j soꞌ asi̱j xcaj tuviꞌ ro̱j soꞌ a̱ maꞌ. O̱rúnꞌ yuvii̱ me ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. 9Dan me se Yaꞌanj me síí quiꞌyaj xcaj tuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne nó xcúún a̱ ꞌó yuvii̱ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j yuvii̱ man ro̱j soꞌ maꞌ ―taj Jesús rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
10Dan me se ga̱a mán nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús rá ꞌo̱ veꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ cheꞌé nana̱ nihánj a. 11Ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí riꞌíj man nica̱ ne̱ xcaj soꞌ man ꞌó chana̱, ne̱ tumé soꞌ cacunꞌ ase vaa síí otoj ga̱ chana̱ né ni̱ca̱ me vaa soꞌ, ne̱ nij quiꞌyaj soꞌ rihaan nica̱ soꞌ na̱nj á. 12Ne̱ sese cuna̱nj chana̱ rihaan nica̱ noꞌ, ne̱ xca̱j noꞌ man ꞌó snóꞌo, ne̱ tumé ndoꞌo noꞌ cacunꞌ uún ado̱nj ―taj Jesús a.
Cataj Jesús me cheꞌé aranꞌ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man xnii leꞌe̱j a
13Ga̱a ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man nij xnii leꞌe̱j caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesús, cheꞌé rej cuta̱ꞌ Jesús raꞌa soꞌ raa̱ nij xnii leꞌe̱j a. Tza̱j ne̱ caxríj yuva̱a̱ nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús man nij yuvii̱ yoꞌ a. 14Tza̱j ne̱ xcaj Jesús cuentá da̱j quiꞌyaj nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmaan rá Jesús, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ rá soj caꞌna̱ꞌ nij xnii leꞌe̱j rihanj á. Se̱ caráán soj chrej rihaan nij xnii leꞌe̱j a̱ maꞌ. ꞌO̱ se nij síí vaa da̱j se vaa xnii leꞌe̱j roꞌ, síí aꞌvej rá gu̱un chij Yaꞌanj nimán me nij soꞌ na̱nj ado̱nj. 15Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa me maꞌa̱n ꞌo̱ síí naꞌvej rá gu̱un chij Yaꞌanj nimán nda̱a vaa ꞌyaj nij xnii leꞌe̱j, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ catúj soꞌ rej uun chij Yaꞌanj a̱ maꞌ ―taj Jesús rihaan nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ a.
16Ga̱a ne̱ naꞌya̱a̱n Jesús man nij xnii leꞌe̱j, ne̱ utaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ nij xnii leꞌe̱j, ne̱ achíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj quiꞌya̱j Yaꞌanj se lu̱j cheꞌé nij soꞌ a.
Caꞌmii Jesús ga̱ ꞌo̱ síí me rá ca̱yáán ga̱ Yaꞌanj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a
17Dan me se ga̱a nayón Jesús chrej, ne̱ dan me se cunánj ꞌo̱ síí tachru̱u̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan Jesús, ne̱ caꞌanj ca̱yáán ru̱j síí tachru̱u̱ yoꞌ rihaan Jesús, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Jesús a:
―Maestro, síí sa̱ꞌ ina̱nj mé so̱ꞌ ado̱nj. Da̱j qui̱ꞌyáj ga̱a ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Yaꞌanj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ga̱ ―taj síí tachru̱u̱ yoꞌ a.
18Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan soꞌ a:
―Me cheꞌé cataj so̱ꞌ se vaa síí sa̱ꞌ ina̱nj mej ga̱. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ Yaꞌanj me síí sa̱ꞌ ado̱nj. 19Ne̱ a̱j neꞌén so̱ꞌ nij suun noco̱o caꞌneꞌ Yaꞌanj cuno̱ níꞌ á. Dan me se nihánj me nij suun yoꞌ a: “Se̱ ticavíꞌ so̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Se̱ cotoj so̱ꞌ ga̱ ꞌó yuvii̱ sese né ni̱ca̱ so̱ꞌ me maꞌ. Se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ so̱ꞌ siꞌyaj ꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ nanó so̱ꞌ cuentó ne̱ cheꞌé yuvii̱ maꞌ. Se̱ tihaꞌ yuꞌunj so̱ꞌ man yuvii̱ cheꞌé saꞌanj maꞌ. Cara̱a̱ co̱chróó so̱ꞌ rihaan réé so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan nií so̱ꞌ do̱ꞌ á” ―taj Jesús a.
20Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesús a:
―Asi̱j ga̱a mej xnii roꞌ, veꞌé unó ꞌu̱nj nu̱ꞌ nij nana̱ yoꞌ, na̱nj maestro ―taj soꞌ a.
21Ga̱a ne̱ niꞌya̱j uxrá Jesús man soꞌ, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesús man soꞌ, ne̱ cataj Jesús rihaan soꞌ a:
―Da̱j o̱rúnꞌ rasu̱u̱n achiin ya̱ mán so̱ꞌ na̱nj á. Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ cutuꞌve̱e̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ siꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ saꞌanj quiri̱ꞌ so̱ꞌ roꞌ, caxri̱i̱ so̱ꞌ ston nij síí nique̱, ne̱ cuma̱n ndoꞌo siꞌyáá so̱ꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj na̱nj ado̱nj. Ne̱ dan me se caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesús a.
22Ga̱a ne̱ quiriꞌ ndoꞌo rá síí tachru̱u̱, quiꞌyaj snana̱ Jesús, ne̱ caꞌanj u̱u̱n soꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ a. ꞌO̱ se síí ruꞌvee me soꞌ, ne̱ vaa ndoꞌo siꞌyaj soꞌ a.
23Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesús nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ a:
―Sayu̱u̱n uxrá vaa caꞌve̱j rá nij ruꞌvee gu̱un chij Yaꞌanj nimán nij soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
24Ga̱a ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ ga̱a cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesús a. Ga̱a ne̱ cataj uún Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Sayu̱u̱n uxrá vaa caꞌve̱j rá yuvii̱ gu̱un chij Yaꞌanj nimán nij soꞌ na̱nj ado̱nj. 25Dan me se neꞌen soj se vaa sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cache̱n xcuu camelló rihaan yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, tza̱j ne̱ caꞌve̱e a̱ doj cache̱n xcuu yoꞌ yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá se vaa caꞌve̱j rá ꞌo̱ síí ruꞌvee gu̱un chij Yaꞌanj nimán soꞌ ado̱nj ―taj Jesús a.
26Ga̱a ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
―Cheꞌé dan me se me síí gu̱un nucua̱j nani̱i̱ rihaan sayuun ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
27Niꞌya̱j Jesús man nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
―Se̱ guun nucua̱j yuvii̱ nani̱i̱ maꞌa̱n nij yuvii̱ rihaan sayuun maꞌ. Sayu̱u̱n uxrá vaa rihaan nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj me se ne sayu̱u̱n a̱ doj vaa rihaan soꞌ a̱ maꞌ. Me maꞌa̱n rasu̱u̱n caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
28Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pedró cataj Pedró a:
―Ne̱ núj ga̱. A̱j tanáj núj nu̱ꞌ siꞌyaj núj, ne̱ canocoꞌ núj mán so̱ꞌ á ―taj Pedró rihaan Jesús a.
29Ga̱a ne̱ cataj Jesús a:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj se vaa síí tanáj veꞌ tucuá tanáj tinúú tanáj raꞌvij tanáj nii tanáj rej tanáj nica̱ tanáj taꞌníí tanáj toꞌóó tanáj cheꞌé se me rá soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ manj ne̱ nata̱ꞌ soꞌ snana̱j nana̱ sa̱ꞌ rihaan yuvii̱, 30ne̱ cientó doj a̱ rasu̱u̱n quiri̱ꞌ uún soꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ ado̱nj. Dan me se cuma̱n queꞌe̱e̱ veꞌ tucuá soꞌ do̱ꞌ, tinúú soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, toꞌóó soꞌ do̱ꞌ, rihaan soꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ vaa sayuun quira̱nꞌ soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj ado̱nj. Ne̱ asa̱ꞌ guun chij Yaꞌanj rihaan chumii̱ nihánj me se ꞌo̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Yaꞌanj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj. 31Tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ uxrá nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ uxrá nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, gu̱un chij nij soꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj vaa güii na̱nj ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ a.
Síj vaꞌnu̱j cataj xnaꞌanj Jesús se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a
32Dan me se va̱j nij soꞌ chrej avii nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ táá ya̱a̱n Jesús rihaan nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ, ne̱ maꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ, ne̱ nij síí noco̱ꞌ xcó nij soꞌ me se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ a. Dan me se nacúún yaníj Jesús man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ da̱j quira̱nꞌ soꞌ a. 33Dan me se cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Ni̱ꞌyaj soj á. Va̱j níꞌ chrej avii níꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ ta̱ꞌaa nii manj Si̱j Caꞌnéé Yaꞌanj Ni̱caj Yuꞌunj man Yuvii̱, ne̱ nago̱ꞌ nii manj rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u stucua̱nj Moisés a. Ne̱ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj, ne̱ cavi̱i̱ tuꞌva nij soꞌ se vaa cavi̱ꞌ ꞌu̱nj a. Ga̱a ne̱ nago̱ꞌ nij soꞌ manj rihaan nij síí yaníj, 34ne̱ caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij síí yaníj ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj, ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráj, ne̱ quiri̱i̱ talúj nij soꞌ rihanj, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ manj a. Tza̱j ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Yaꞌanj ado̱nj ―taj Jesús rihaan chuvi̱j nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ a.
Cachíín niꞌya̱j Jacobo ga̱ Juan se vaa ca̱ta̱ ro̱j soꞌ suun sa̱ꞌ doj quiꞌya̱j Jesús a
35Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jacobo ga̱ Juan rihaan Jesús, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan Jesús a:
―Me rá rój se vaa qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa cachi̱nj niꞌya̱j rój rihaan so̱ꞌ cheꞌé rój, maestro ―taj ro̱j soꞌ a.
36Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan ro̱j soꞌ a:
―Da̱j qui̱ꞌyáj cheꞌé ro̱j so̱j, rá ro̱j so̱j ga̱ ―taj soꞌ a.
37Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan Jesús a:
―Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ se vaa asa̱ꞌ niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ veꞌé guun chij so̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quita̱j rój xꞌnúú so̱ꞌ, ne̱ ca̱ta̱ rój suun sa̱ꞌ doj, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Dan me se ꞌo̱ rój ca̱yáán rej nuva̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ ꞌó rój ca̱yáán rej ni̱chruún so̱ꞌ, rá rój a ―taj ro̱j soꞌ a.
38Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a:
―Ne neꞌen ro̱j so̱j me se cachíín niꞌya̱j ro̱j so̱j rihanj nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se gu̱un nucua̱j ro̱j so̱j quira̱nꞌ ro̱j so̱j sayuun nda̱a vaa qui̱ránꞌ ꞌu̱nj naꞌ ―taj Jesús a.
39―Gu̱un nucua̱j rój na̱nj ado̱nj ―taj ro̱j soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan ro̱j soꞌ a:
―Ya̱ ya̱ quira̱nꞌ ro̱j so̱j sayuun nda̱a vaa qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ga̱a na̱nj á. 40Tza̱j ne̱ ne nó xcúnj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj me síí ca̱yáán xꞌnúú ꞌu̱nj rej nuva̱ꞌ ꞌu̱nj do̱ꞌ, rej ni̱chrunj do̱ꞌ maꞌ. O̱rúnꞌ Yaꞌanj me síí cata̱j xnaꞌanj me síí quiri̱i̱ taꞌngaꞌ ga̱j vaa güii na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
41Ga̱a ne̱ cuno ꞌó chi̱ꞌ nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús se vaa cataj Jacobo ga̱ Juan rihaan Jesús, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man ro̱j soꞌ a. 42Ga̱a ne̱ canacúún Jesús man cunuda̱nj nij soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
―Neꞌen soj se vaa nij síí ata̱ suun rihaan nij síí yaníj rá yuvii̱ roꞌ, rii taꞌngaꞌ uxrá nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ uun niha̱ꞌ rá nij síí noco̱o doj uun chij nij soꞌ rihaan yuvii̱ ado̱nj. 43Tza̱j ne̱ se̱ gaa da̱nj scaꞌnúj soj quiꞌya̱j soj maꞌ. ꞌO̱ se sese me rá ꞌo̱ soj gu̱un chij soꞌ rihaan soj, ne̱ gu̱un soꞌ da̱j se vaa síí nu̱u̱ rihaan tuviꞌ, 44ne̱ ase vaa mozó roꞌ, da̱nj ga̱a̱ xa̱ꞌ soꞌ rihaan soj na̱nj ado̱nj. 45Dan me se nda̱ꞌ se Si̱j Caꞌnéé Yaꞌanj Ni̱caj Yuꞌunj man Yuvii̱ mej, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé yan gu̱un nij yuvii̱ mozó rihanj maꞌ. ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj guún ꞌu̱nj mozó rihaan nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nayo̱n ma̱ꞌanj rihaan yuvii̱ ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé cacunꞌ ata̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ nani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun, qui̱ꞌyáj na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
Naxraꞌ rihaan síí tuchri̱i cuꞌna̱j Bartimeo, quiꞌyaj Jesús a
46Ga̱a ne̱ catúj nij soꞌ chumanꞌ Jericó a. Ne̱ ga̱a curiha̱nj Jesús do̱ꞌ, nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ do̱ꞌ, ri̱i̱ yuvii̱ do̱ꞌ, chumanꞌ Jericó, ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ síí tuchri̱i cuꞌna̱j Bartimeo tuꞌva chrej, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Timeo me soꞌ, ne̱ síí achíín caridad me soꞌ a. 47Ga̱a ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret me síí cache̱n rej ya̱nj soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ soꞌ caguáj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
―Taꞌníí Taꞌnij Siꞌno̱ David síí cayáán ga̱a naá mé so̱ꞌ, Jesús. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj rugua̱nj ―taj soꞌ a.
48Tza̱j ne̱ caxríj yuva̱a̱ queꞌe̱e̱ yuvii̱ man soꞌ a:
―Dínj tuꞌvá so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ a.
Tza̱j ne̱ doj a̱ nucua̱j caguáj soꞌ, cataj soꞌ a:
―Taꞌníí Taꞌnij Siꞌno̱ David síí cayáán ga̱a naá mé so̱ꞌ ado̱nj. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj rugua̱nj ―taj uún soꞌ a.
49Ga̱a ne̱ canicunꞌ Jesús, ne̱ caꞌneꞌ Jesús suun rihaan nij síí nicu̱nꞌ ga̱ soꞌ se vaa caꞌa̱nj nacu̱nj nij soꞌ man síí tuchri̱i yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj canacu̱nj nij soꞌ man síí tuchri̱i, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―ꞌO̱ caꞌne̱j nucuaj nimán so̱ꞌ á. Nacúún soꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan síí tuchri̱i cuꞌna̱j Bartimeo a.
50Ga̱a ne̱ tanáj soꞌ yatzíj ta̱j xráá soꞌ, ne̱ güéj soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan Jesús a. 51Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesús man soꞌ a:
―Da̱j qui̱ꞌyáj mán so̱ꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesús a.
Ga̱a ne̱ cataj soꞌ a:
―Nachugu̱u̱n rihanj, raj, maestro ―taj soꞌ rihaan Jesús a.
52Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan soꞌ a:
―Caꞌve̱e caꞌa̱nj so̱ꞌ á. Ma̱an cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj roꞌ, cheꞌé dan cunuu sa̱ꞌ rihaan so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesús rihaan soꞌ a.
Nu̱ꞌ caꞌmii Jesús da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ curuviꞌ rihaan síí tuchri̱i yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ ga̱ Jesús chrej va̱j Jesús a.
Currently Selected:
San Marcos 10: trc
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica