Veľpieseň 5
5
1"Vchádzam do svojej záhrady,
sestra, snúbenica.
Zbieram svoju myrhu a svoj balzam.
Jem svoj plást a svoj med.
Pijem svoje víno a svoje mlieko.
Jedzte, priatelia, a pite;
opájajte sa, moji milí!
"2Ja spím, no srdce moje bdie.
Čuj! Môj milý klope:
Otvor mi, sestra, milovaná moja,
holubica moja, moja dokonalá,
lebo mám hlavu rosou premočenú
a kadere nočnými kropajami.
3Vyzliekla som si sukňu,
prečo ju znova obliekať?
Umyla som si nohy,
prečo ich znova zašpiniť?
4Môj milý siahol rukou cez otvor
a city sa vzbúrili vo mne.
5Vstala som otvoriť môjmu milému
a moje ruky zvlhli myrhou,
i moje prsty myrhou tekutou
na kľučke závory.
6Otvorila som svojmu milému,
ale môj milý sa obrátil a odišiel.
Bola som bez seba, keď hovoril.
Hľadala som ho, ale nenašla.
Volala som - ale neozval sa mi.
7"Našli ma strážcovia,
čo chodia po meste.
Zbili ma a doráňali;
strhli zo mňa ručník
strážcovia hradieb.
"8Zaprisahávam vás,
dcéry jeruzalemské,
ak nájdete môjho milého,
čo mu poviete?
Že som chorá od lásky!
9O čo je tvoj milý viac ako iný,
ty, najkrajšia zo žien?
O čo je tvoj milý viac ako iný,
že nás tak zaprisahávaš?
10Môj milý je svieži a červený,
vyniká medzi desaťtisícami.
11Jeho hlava je rýdze zlato.
Jeho kadere
- strapce palmových kvetov,
čierne sťa havran.
12Jeho oči sú ako holuby
pri vodných tokoch,
ktoré sa v mlieku kúpu
a sedia v hojnosti.
13Jeho líca sú ako hriadka balzamu,
na ktorej rastú vonné byliny.
Jeho pery sú ľalie,
vydávajú tekutú myrhu.
14Jeho ruky sú zlaté valce,
vykladané taršíšskym drahokamom.
Jeho telo je kus slonoviny,
obložený zafírom.
15Jeho lýtka sú alabastrové stĺpy,
položené na zlatých podstavcoch.
Vyzerá ako Libanon,
je vyberaný ako cédre.
16Jeho podnebie - samá sladkosť,
a všetko na ňom je vábne.
Taký je môj milý, taký je priateľ môj,
dcéry jeruzalemské.
Currently Selected:
Veľpieseň 5: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
