Jób 7
7
1Či údelom človeka na zemi nie je borba?
Dni jeho nie sú podobné
dňom nádenníka?
2Je ako otrok, ktorý dychtí
po chládku,
ako nádenník, čo čaká na zárobok.
3Tak som zdedil mesiace sklamania
a noci útrap sú mi pridané.
4Keď si líham, vravím:
Kedy budem môcť vstať?
Ak sa pretiahne večer,
dosť sa nazmietam do úsvitu.
5Telo mám pokryté červami
a kôrou z prachu,
koža mi tvrdne a puká.
6Moje dni sú rýchlejšie
ako člnok tkáča
a miznú bez nádeje.
7Rozpomeň sa,
že môj život je len vánok,
moje oko neuvidí znova, čo je dobré.
8Neuzrie ma už oko,
ktoré ma (teraz) vidí.
Tvoje oči sa budú upierať na mňa,
ale mňa nebude.
9"Oblak zmizol a zašiel;
tak nevyjde zo záhrobia ten,
kto tam zostúpi.
"10Nevráti sa už do svojho domu,
ani jeho miesto ho už nepozná.
11Preto nebudem krotiť svoje ústa,
vravieť chcem
v úzkosti svojho ducha,
ponosovať sa budem
so zatrpknutou dušou.
12Som azda morom
alebo morským drakom,
že staviaš stráž proti mne?
13Keď si poviem:
Útechu mi dá moja posteľ
a moje lôžko ponesie môj nárek,
14vtedy ma strašíš snami
a vidinami ma ľakáš.
15Radšej by som si volil udusenie
a smrť namiesto mojich bolestí.
16Opovrhujem tým.
Nebudem večne žiť.
Nechaj ma,
lebo moje dni sú vánkom!
17Čo je človek,
že si ho tak veľmi ceníš,
že mu venuješ pozornosť?
18Že ho navštevuješ každé ráno
a skúšaš ho každú chvíľu?
19Dokedy ma neprestaneš sledovať
a nedovolíš prehltnúť mi slinu?
20Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe,
Ty strážca ľudí?
Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku,
takže som sa stal
sám sebe bremenom?
21Prečo mi neodpustíš priestupok
a neprepáčiš vinu?
Teraz si už ľahnem do prachu,
hľadať ma budeš, ale mňa nebude.
Currently Selected:
Jób 7: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
