Jób 4
4
Prvá reč Elífazova
1Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal:
2Znesieš to, ak sa pokúsim
hovoriť?
Ale kto by sa vládal zdržať slov?
3Hľa, ty si mnohých poúčal
a upevňoval si ochabnuté ruky.
4Kto sa potkýnal,
toho dvíhali tvoje slová,
a podlomené kolená si posilňoval.
5Keď to teba teraz stíha,
ty si zmorený,
keď sa to teba dotýka, si zdesený.
6Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť
a nie ti je nádejou
bezúhonnosť tvojich ciest?
7Rozpomeň sa,
kto kedy nevinný zahynul
a kde boli zničení čestní ľudia.
8Nakoľko som videl:
tí, čo neprávosť orali
a rozsievali biedu, museli ju aj žať.
9Zhynú od dychu Božieho
a zaniknú závanom Jeho hnevu.
10Rev leva, hlas šelmy
i zuby levíčat sa zlomia.
11Lev zhynie bez koristi,
mláďatá levice sa rozpŕchnu.
12Slovo sa prikradlo ku mne,
sluch môj začul z neho šepot.
13V myšlienkach z nočných videní,
keď tvrdý spánok padá na ľudí,
14"zachvátil ma strach i chvenie,
všetky moje kosti
zachveli sa strachom;
"15vánok mi prebehol tvárou,
zježili sa mi vlasy na tele.
16"(Ktosi) zastal,
nerozoznal som jeho výzor;
pred mojím zrakom mihla sa postava,
začul som tichučký hlas:
"17Či môže byť človek
spravodlivý pred Bohom,
a či je muž čistý
pred svojím Tvorcom?
18Veď svojim sluhom nedôveruje
i svojim anjelom vytýka chyby.
19"Tým viac obyvateľom
hlinených domov,
čo v prachu majú svoj základ;
rozmliaždia ich skôr než mole;
"20"od rána do večera ich rozbijú;
nik ani nezbadá, už hynú naveky!
"21Zaiste, keď im vytrhnú
stanové kolíky,
umierajú, ale bez múdrosti.
Currently Selected:
Jób 4: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
