Genezis 31

Jákobov odchod od Lábána

1Tu počul Lábánových synov, ako si vraveli: Jákob pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko naše bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi.2A Jákob zbadal na Lábánovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým.3Vtedy Hospodin riekol Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, do svojho rodiska, a ja budem s tebou.4Nato dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole ku svojmu stádu5"a povedal im: Vášmu otcovi vidím na tvári, že nie je voči mne taký, ako býval predtým; ale Boh mojich otcov bol so mnou."6"Samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi;"7váš otec ma však oklamal a desať ráz mi zmenil odmenu, ale Boh mu nedovolil ublížiť mi.8Ak povedal: Fľakaté budú ti odmenou, celé stádo donášalo fľakaté, ale ak povedal: Pruhované ti budú odmenou, celé stádo donášalo pruhované.9Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne.10V čase ruje stáda pozdvihol som oči a vo sne som videl, že barany, čo vyskakovali na bahnice, boli pruhované, fľakaté a strakaté.11Vtedy ma anjel Boží vo sne oslovil: Jákob! Ja som odpovedal: Tu som.12A riekol mi: Pozdvihni oči a pozri: Všetky barany, čo vyskakujú na bahnice, sú pruhované, fľakaté a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Lábán robí.13Ja som Boh Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a kde si mi dal sľub. Teraz sa pober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej zeme.14Potom Ráchel a Lea mu odpovedali: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?15Či nás nepokladá za cudzinky? Veď nás predal a aj peniaze za nás úplne strovil.16Veď všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Teraz teda urob všetko, čo ti Boh povedal.

17Vtedy sa Jákob pobral, vysadil svojich synov a svoje ženy na ťavy18a odviedol všetok svoj statok i všetko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlastný statok nadobudnutý v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.19"Lábán odišiel strihať svoje ovce; zatiaľ Ráchel ukradla teráfim#domáci bôžikovia, ktoré patrili jej otcovi."20Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu neoznámil, že chce utiecť.21A utiekol so všetkým, čo mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrátil sa smerom ku Gileádskemu pohoriu.

Lábán prenasleduje Jákoba

22Keď na tretí deň povedali Lábánovi, že Jákob ušiel,23vzal so sebou svojich príbuzných, prenasledoval ho sedem dní cesty a dohonil ho na Gileádskom pohorí.24V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi.25Keď Lábán dostihol Jákoba, Jákob si práve rozložil stan na vrchu. Lábán sa rozložil so svojimi príbuznými na Gileádskom pohorí.26Vtedy Lábán povedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi odviedol ako vojnové zajatkyne.27Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami,28a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne.29Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi!30Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov?31Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry.32"U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla."33Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho.34Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič.35Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel.

36Tu sa Jákob nahneval a povadil s Lábánom. A Jákob v odpovedi povedal Lábánovi: V čom je môj priestupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prenasledoval?37Veď si mi prekutal všetky veci. Čože si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozhodnú medzi nami dvoma.38Už je tomu dvadsať rokov, čo som u teba: tvoje bahnice a kozy nikdy nezvrhli a z baranov tvojho stáda som nejedával.39"Nedonášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci."40Stávalo sa, že ma vo dne morila horúčosť a v noci mráz, a spánok unikal mojim očiam.41"Toto som mával v tvojom dome po dvadsať rokov; štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za stádo od teba. Pritom si mi desať razy zmenil odmenu."42Keby nebol so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov, a Ten, ktorého sa bál Izák, veru by si ma bol prepustil naprázdno. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.

Lábánovo zmierenie s Jákobom

43"Potom Lábán odvetil Jákobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, i stádo je moje stádo; moje je všetko, čo tu vidíš. Čo však môžem urobiť dnes s týmito svojimi dcérami a so synmi, ktorých ony zrodili?"44"Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja i ty; nech ona bude svedectvom medzi mnou a tebou."45Vtedy Jákob vzal kameň a vztýčil ho ako posvätný stĺp.46Jákob povedal svojim príbuzným: Nazbierajte kamenia! I nabrali kamenia, urobili hromadu a tam na tej hromade jedli.47Lábán ju potom pomenoval Jegar Sahadútá a Jákob ju pomenoval Gal-Ed#t.j. Hromada kamenia, ktorá je svedkom.48"Nato Lábán povedal: Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou; preto sa volá Gal-Ed"49a Micpá#Pozorovateľňa, lebo povedal: Nech Hospodin dozerá na mňa a na teba, keď sa rozídeme.50Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami, alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, pamätaj, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou, aj keď nieto nikoho z ľudí pri nás.51"Potom Lábán povedal Jákobovi: Hľa, tu je hromada, a hľa, tu je posvätný stĺp, ktorý som vztýčil medzi mnou a tebou;"52táto hromada bude svedkom, svedkom bude i tento posvätný stĺp, že neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a za tento posvätný stĺp ku mne so zlým úmyslom.53Boh Abrahámov a Boh Náchórov, Boh ich otcov, nech súdi medzi nami. A Jákob prisahal na Toho, ktorého sa bál jeho otec Izák.54Jákob priniesol aj obeť na vrchu a pozval svojich príbuzných, aby hodovali s ním. Potom hodovali aj prenocovali na vrchu.

Currently Selected:

Genezis 31: SLB

Highlight

Copy