Daniel 4

Nebúkadnecarov sen o strome

a jeho výklad

1Ja, Nebúkadnecar, žil som pokojne vo svojom dome a blahobytne vo svojom paláci.2Videl som sen, a ten ma vydesil. Predstavy, ktoré som mal na lôžku, a vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou, ma znepokojili.3Preto som vydal rozkaz, nech predo mňa privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi sen vysvetlili.4Vtedy predstúpili čarodejníci, veštci, Chaldejci a astrológovia. Rozpovedal som im sen. Ale jeho výklad mi nepovedali.5Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorý mal meno Béltšaccar podľa mena môjho boha, v ktorom prebýva duch svätých bohov, a vyrozprával som mu sen:6Béltšaccar, hlavný veštec, viem, že duch svätých bohov prebýva v tebe a nijaké tajomstvo ti nerobí ťažkosti. Toto sú vidiny môjho sna. Povedz mi jeho výklad.

7Toto sú vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou na mojom lôžku:

Ajhľa, strom stál uprostred zeme.

Bol veľmi vysoký.

8"Strom rástol a mocnel,

jeho vrcholec siahal po nebo;

bolo ho vidieť až po koniec zeme.

"9"Jeho lístie bolo krásne

a hojne bolo jeho ovocia;

bol na ňom pokrm pre všetkých.

Poľná zver nachádzala pod ním tieň;

v jeho ratolestiach bývalo

nebeské vtáctvo

a z neho sa živilo každé telo.

"10Potom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku prechádzali hlavou: Ajhľa, strážny, svätý, zostúpil z neba.

11Silno volal a takto vravel:

Zotnite strom

a obsekajte mu ratolesti.

Okmášte mu lístie

a rozmetajte jeho ovocie.

Zver nech ujde spod neho

i vtáctvo z jeho vetví,

12"ale jeho peň s koreňmi

nechajte v zemi,

v železných a bronzových okovách,

v peknej zeleni;

a nech sa so zverinou delí

o poľné byliny.

"13Nech sa mu zmení ľudské srdce

a nech dostane srdce zvieracie.

Sedem časov má prebehnúť nad ním.

14Toto rozhodnutie je

podľa rady strážnych

a na reči svätých spočíva táto vec,

aby živí poznali, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj najchatrnejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť.15"Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, mi podaj jeho výklad! Lebo ani všetci mudrci môjho kráľovstva mi ho nevedeli vyložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe.

"16Vtedy Daniel, ktorý sa volal Béltšaccar, na istý čas ustrnul a jeho myšlienky ho desili. Ale kráľ povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad. Béltšaccar odpovedal: Pane môj, sen tvojim neprajníkom a jeho význam tvojim nepriateľom!17Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi,18ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo,19ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme.20"A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov -"21toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:22"Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce."23To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc.24Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho.25To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.

Nebúkadnecarova pýcha

a pokorenie

26Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci,27kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy?28Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté.29Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov musí prebehnúť nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce.

30"V tú hodinu sa splnilo slovo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebeská rosa mu kropila telo, kým mu nenarástli vlasy ako orlom perie a nechty ako vtákom pazúry."31"Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého,

Jeho vláda je večná

a Jeho kráľovstvo je

z pokolenia na pokolenie;

"32"všetci obyvatelia zeme sú

pokladaní za nič;

podľa svojej vôle nakladá

s nebeským vojskom

aj s obyvateľmi zeme;

niet nikoho,

kto by mohol prekážať Jeho rukám

a opýtať sa Ho: Čo to robíš?

"33V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva môj lesk a veleba. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, znova som bol dosadený do svojho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci.34Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.

Currently Selected:

Daniel 4: SLB

Highlight

Copy