Prvá kráľov 21

Nábotova vinica

1Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába.2Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná.3Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch.4Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť.

5Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť?6Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu.7Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota.8Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.9V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu!10Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť!11Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala.12Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu.13Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť.14Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel.15Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.16Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil.

17Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi:18Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral.19Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv.20Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi.21Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli.22Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu.23Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela.24Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky.

25Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel.26Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov.

27Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený.28Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi:29Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.

Currently Selected:

Prvá kráľov 21: SLB

Highlight

Copy