27
Judášova smrť
1Keď začalo svitať, veľkňazi a židovskí vodcovia sa uzhodli, že Ježiša vydajú na smrť. 2Potom poslali spútaného Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi z Pontu.
3Keď Judáš videl, že Ježiša odsúdili na smrť, trýznilo ho svedomie za to, čo spáchal. Vzal tridsať strieborných, ktoré dostal za zradu, a chcel ich vrátiť veľkňazom a židovským vodcom. 4„Zhrešil som, zradil som nevinného človeka!“
„Čo nás po tom. To je tvoja vec!“ odsekli mu ľahostajne.
5Odhodil peniaze na zem v chráme, vybehol von a obesil sa. 6Veľkňazi pozbierali peniaze a povedali si: „Čo s nimi? Do chrámovej pokladnice ich nemôžeme dať. Lipne na nich krv!“ 7Dohodli sa teda, že za ne kúpia hrnčiarovo pole a že tam budú pochovávať cudzincov, ktorí zomrú v Jeruzaleme. 8Preto sa to pole dodnes volá Pole krvi.
9Tak sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: „Vzali tridsať strieborných, cenu človeka, na akú ho ohodnotili synovia Izraela, 10a dali ich za hrnčiarovo pole, ako mi Boh prikázal.“
Rozsudok smrti
11Ježiša predviedli pred rímskeho miestodržiteľa Piláta. Spýtal sa ho: „Tak ty si židovský kráľ?“
„Ty sám to hovoríš,“ odpovedal Ježiš. 12Keď potom na neho veľkňazi a židovskí vodcovia prednášali svoje žaloby, Ježiš bol ticho.
13„Nepočuješ, z čoho všetkého ťa obviňujú?“ vyzval ho Pilát. 14Ale na jeho nesmierne prekvapenie Ježiš stále mlčal a neobhajoval sa.
15Bolo zvykom, že cez veľkonočné sviatky vladár prepustil jedného väzňa podľa želania ľudu. 16V tom čase bol vo väzení povestný zločinec Barabáš. 17Ráno sa ľudia zhromaždili pred Pilátovým domom a on sa ich spýtal: „Koho vám mám prepustiť, Barabáša alebo Ježiša, vášho Mesiáša?“ 18Vedel totiž, že veľkňazi udali Ježiša zo závisti. 19Keď Pilát sedel v sudcovskom kresle, dostal odkaz od svojej ženy: „Ruky preč od toho spravodlivého človeka. Kvôli nemu ma v noci prenasledovali strašné sny.“
20Židovskí veľkňazi a predstavitelia ľudu medzitým presvedčili dav, aby žiadali slobodu pre Barabáša a smrť pre Ježiša. 21Keď sa Pilát znova spýtal, koho z tých dvoch má prepustiť, ozval sa krik: „Barabáša!“
22„A čo mám urobiť s Ježišom, vaším Mesiášom?“
„Ukrižuj ho!“ kričal dav.
23„A čoho sa vlastne dopustil?“ namietal Pilát.
Ale oni sa ešte naliehavejšie domáhali: „Ukrižuj ho, ukrižuj!“
24Keď Pilát videl, že jeho úsilie zachrániť Ježiša je márne a ľudia sú čoraz zúrivejší, dal si doniesť nádobu s vodou, pred očami všetkých si umyl ruky a povedal: „Som čistý od krvi tohto človeka. Je nevinný, zodpovednosť leží na vás!“
25„Zodpovednosť za jeho preliatu krv berieme na seba a na naše deti!“ kričal rozvášnený dav.
26A tak prepustil Barabáša, Ježiša nariadil zbičovať a dal súhlas, aby ho ukrižovali.
Vojaci sa posmievajú Ježišovi
27Rímski vojaci odviedli Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú čatu. 28Vyzliekli ho, cez plecia mu prehodili purpurový plášť, 29uplietli mu z tŕnia korunu, narazili mu ju na hlavu a do pravej ruky mu dali palicu. Potom si pred ním kľakali a posmievali sa mu: „Nech žije židovský kráľ!“ 30Pľuvali naňho a bili ho po hlave palicami. 31Keď sa mu do vôle naposmievali, strhli z neho plášť, zasa mu obliekli jeho rúcho a viedli ho na popravisko.
Ukrižovanie
32Cestou stretli človeka z mesta Kyréna v Afrike, ktorý sa volal Šimon. Prinútili ho, aby niesol Ježišov kríž. 33Prišli na miesto zvané Golgota, čiže Lebka. 34Tam mu dali piť skysnuté víno zmiešané so žlčou, aby ho omámilo. Ale keď ochutnal, odmietol.
35Potom ho pribili na kríž a losovaním si podelili jeho rúcho. 36Posadali si okolo neho a strážili ho. 37Nad hlavu mu pripevnili nápis s jeho previnením: JEŽIŠ, KRÁĽ ŽIDOV. 38Spolu s ním ukrižovali v ten deň aj dvoch zločincov, jedného po jeho pravej, druhého po ľavej strane. 39Ľudia, ktorí šli okolo, sa mu rúhavo posmievali: 40„Hej ty, čo si chcel zbúrať chrám a za tri dni ho postaviť! Teraz ukáž svoju moc a zachráň sám seba. Ak si Boží Syn, poď z toho kríža dolu!“
41Aj veľkňazi a židovskí vodcovia sa k nim pridali: 42„Iných zachraňoval, a sám seba nemôže zachrániť. Mesiáš, kráľ Izraela – a visí na kríži! Nech zostúpi dolu a uveríme mu. 43Spoliehal sa na to, že Boh je s ním. Ak teda Boh chce, nech ho vyslobodí. Veď o sebe tvrdil, že je Božím Synom!“
44Potupovali ho aj zločinci, ktorých ukrižovali spolu s ním.
Ježišova smrť
45Napoludnie sa zrazu nad celým krajom rozprestrela tma a trvala tri hodiny. 46A vtedy zvolal silným hlasom: „Eli, Eli, lama sabachtani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47Niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá na Eliáša!“ 48Jeden z nich bežal po špongiu, namočil ju do octu, nabodol na tyč a dával mu piť. 49Ostatní ho okrikovali: „Len ho nechaj, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“
50Potom Ježiš opäť skríkol mocným hlasom a skonal. 51V tej chvíli sa v chráme roztrhol záves odhora až nadol, zem sa chvela, skaly pukali, 52hroby sa otvárali a veľa mŕtvych bolo vzkriesených. 53Keď potom Ježiš vstal z mŕtvych, mnohí v Jeruzaleme dosvedčovali, že videli vzkriesených z tých hrobov.
54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, premkla ich hrôza a vraveli: „To bol naozaj Boží Syn!“
55Z diaľky sa prizeralo aj veľa žien, ktoré prišli za Ježišom až z Galiley a starali sa o neho aj o jeho učeníkov. 56Medzi nimi bola aj Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Jakuba a Jána Zebedejovcov.
Ježišov pohreb
57Keď nastal večer, prišiel Jozef, bohatý človek z Arimatey, ktorý tiež patril k Ježišovým nasledovníkom. 58Dal sa ohlásiť u Piláta a poprosil ho, aby mu vydal Ježišovo telo. Pilát mu vyhovel. 59Jozef zavinul Ježišovo telo do čistého plátna 60a uložil ho do hrobu, ktorý si dal vytesať v skale. Vchod do hrobu dal privaliť veľkým balvanom. Potom odišiel. 61Dve Márie – jedna z nich bola Mária Magdaléna – sedeli oproti hrobu.
62Na druhý deň – v sobotu, po prípravnom dni sviatkov – sa veľkňazi a farizeji zhromaždili u Piláta 63a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ 64Daj teda aspoň tri dni strážiť hrob, lebo prídu jeho učeníci, ukradnú ho a potom budú ľudí presviedčať, že vstal z mŕtvych. A to by bol ešte väčší podvod ako prvý!“
65„Dobre,“ povedal Pilát, „vezmite vojakov a strážte ho, ako viete.“
66Tak aj urobili, postavili k hrobu stráž, dokonca zapečatili balvan, ktorým bol hrob privalený.
