YouVersion Logo
Search Icon

Lókasɛ 1

1
Mbédíígí
1Bamɛ bá odɛ́má Tiofíli#1.1 O bana, go eninye na Meŋ 1.1., batɔ gɛca bá mba sɛŋɛ́dá go ɔ́ŋɔ biidí bá masɛnɛ máama má mbaá bádómbánáa naá kadɛ́gadɛ́ɛ yɛcɔ́, 2gɔgɔ́ aŋa báaba bá mbaá lɔmɔ́ naá gobayɛga gá má bá mbaá có oyánɛ́náa, bɔ́ɔ bá ná lɔ́mɔ́ boyogóní bá nogálɔ. 3Ŋgɛɛ́ ɛ́ná tɔ́nɔ bese naá bámɛ boayá, hɔ́ɔlɔ́ mbáá go fúmbe go búmmue go bummue, mbɛ́ɛ́ ɛ́ná naá mammana mbɔ́gɔ́ iŋkimée ya má, goŋaá mbɔ́ɔ́ ɔ́ŋɔ́ɔ moóma moánɛ bese bese naá kálata go busío báhɔ, 4o gedie go íyime mammana ya kúunenye yɛ́ɛyɛ o lɔ́mɔ́ bɛáalú.
Ɛ́ŋgɛlɛsɛ ɛ ɛ́ ɛ́nɛ́gɛ́ná Sakalɛ́a
5Naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ Elóode a mbaá lɛ ufuŋe yá Yudée, udúmbí bɛbáágá naá Asaŋa ummue a mba lɛ́ hɔ́ɔ ufíno Sakalɛ́a, naá olɔŋɔ yá bedúmbí bɛbáágá yá Ábɛa#1.5 Yudée : háalá bó lɔ́mɔ́ gɛdɔŋɔ giimée gá Beyúdene gɛ́ Lókasɛ a gálagalamɔ́. Ábɛa : go ɛ́na 1 Bɛcamɛna 24.7-18. . Okɔ́dɔ bɛhɛ́ ufíno Ɛlɛ́sabɛdɛ, a mba lɛ́ naá cume ya batɔ ya Álɔŋɔ. 6Bɔ́ɔ biimée báandɛ́ bá mba lɛ́ bɛtɛ́nɛ́ɛ bá batɔ naá oŋgíso yá Asaŋa, bá beŋebeŋe bicele na bisúnígéné bá Daadáa kanɛ kégíi. 7Kanɛ́ bá mba lɛ́ kanɛ moɔnɔ́, goŋaá Ɛlɛ́sabɛdɛ a mba lɛ́ gɛhóádá, gɔnɔ́ bɔ́ɔ biimée báandɛ́ bá mbaá ŋá bá ná lɛ́ bilunú bá batɔ. 8Gɛcamɛna gɛ́hɛ́ gá go ɛ́da yɔgɔnɔ buelí naá busío bá Asaŋa naá oŋɛndɔ yá olɔŋɔ yɛ́hɛ́ go bola. 9Adɔ gá yá go mo iyide aŋa caŋa ya buelí bá bedúmbí bɛbáágá ɛ lɔ́mɔ́, ɛ ɛ́da lókonyo bolɔ naá Nnyaŋá ya Asaŋa ya Daadáa#1.9 Gihúmie 30.7-8.. 10Gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ bá mbaá lɛ bá lókononyo alabɛ́nda, gɛdɔŋɔ giimée gɛ́ mba lɛ́ naá hanyɔ́, gɛ́ bósógolonyo. 11Gɔ́ɔ ɛ́ŋgɛlɛsɛ ummue ba Asaŋa ɛ ɛ́nɛgɛnamɔ́ Sakalɛ́a, a mba lɛ́ tɛ́nɛ́ɛ naá boayá bá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yá gɛdálɛ́ná gá bolɔ#1.11 Gihúmie 30.1-6; 1 Mefuŋe 7.48.. 12Aŋa Sakalɛ́a a mbaá mo ɛ́ná, nciŋí go mo yímene, bofoá bó báá mo gumbéné. 13Ɛ́ŋgɛlɛsɛ go mo oyana a amɔ́: «Sakalɛ́a, o do bɛáa bofoá, Asaŋa ɔ ɔ́ ɔ́bɔ́ mbósógólí yahɔ. Okɔ́dɔ bahɔ, Ɛlɛ́sabɛdɛ, a ná go bíenine moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́, o mo loga go amɔ́ Sáŋa. 14A ná bɛ́ɛmba boóma bá mbékelí na bɛyaŋa go busío báhɔ, batɔ degédegé bá ná yaŋa go gobébíene gɛ́hɛ́, 15goakɛ́, a ná bɛ́ɛmba gɛantáanta gá mɔtɔ naá oŋgíso yá Daadáa. A dɛ ná nyóɛna mɔgɛ́bɔ, akɛ́ má bɛ́ɛmba mbɔ́dɔ ɛhanɛ́ɛ#1.15 O bana Ɛmbanɔ 6.3., a ná bɛ́ɛmba dácɛ na Gimmúmpúu gá Giliíli gó bayɛga naá gadɛ́ɛ gá nnyeedíi. 16A ná ŋa goŋaá gɛca gá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá nco gunde naá Daadáa Asaŋa babɔ́#1.16 Melesíi 2.6.. 17A nɛ́ ɛnda naá busío bá Asaŋa na giliíli, gɔnɔ́ na bogaaga bá Elíi, goŋaá á ba gundíe ɛdɛ́má ya bebíéní naá baaná, a gunde a ŋa goŋaá belelí ɛdóɛ bá bɛa nciŋí ya bɛtɛ́nɛ́ɛ#1.17 Melesíi 3.23-24., a gedie gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ pɛnɛ́ɛ go muúle má Daadáa.» 18Kanɛ́ Sakalɛ́a go gundie ɛ́ŋgɛlɛsɛ a amɔ́: «Ɛkádɛ́ gá go ndincie boóma moánɛ goŋaá bó lɛ́ mammana. Yɔmɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ nná lɔ́mɔ́ gilunú, okɔ́dɔ bamɛ na gɛcɛcá gá nnyómá.» 19Ɛ́ŋgɛlɛsɛ go mo gundinye a amɔ́: «Yɔmɔ́ɔ ndɔ́mɔ́ Gabɛlɛyɛ́ɛlɛ#1.19 Go ɛ́na naá Déniele 8.16; 9.21; Lók 1.26., kɛ́ga naá busío bá Asaŋa. Mɔ́ɔ a báá ná tómá goŋaá nco go gálagala, kunde ko oyana gɛnɔ́gɔ́ gá cɔ́mɔ gɛ́ɛgɛ. 20Dogálɔ dámɛ dɔ́ɔdɔ dó ná ɛ́nanɛna naá gɛcamɛna gá dɔ́ go ɛ́nanɛna. Kanɛ́ aŋa o báá ná ágá cuŋí, o goó obá na gɛmámɔ́ gó ɛ́da go éme aŋa boóma moánɛ bó nɛ́ ɛ́nanɛnamɔ́.»
21Naá gɛcamɛna gá ndiemi, gɛdɔŋɔ gɛ́ mba lɛ́ gɛ́ gɛ́gana Sakalɛ́a, gɛ́ békúke mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ ɛ ɛ́damɔ́ gɛ́ga makɔ́nɔ́ naá Nnyaŋá ya Asaŋa. 22Ɛ ɛ́ ɛ́dá héme hɔ́ɔ, a báa gó bɛ́ɛmba kanɛ bogaaga bá go gɔnɔ gálɛda, a bó oyana boóma. Gɛdɔŋɔ go íyime goŋaá a bɛ́ɛ ɛ́na giínigie hɔ́ɔ naá Nnyaŋá ya Asaŋa. Gɛ́hɛ́ go ɛ́da go bó gálagala goana na ɛmbɔ́gɔ, a báá lɔbɛ́nɔ́ gimmúke.
23Medúgú mɛ́hɛ́ má buelí má á maná, gɛ́hɛ́ go gunde naá nnyaŋá. 24Gɛcamɛna gɛ́ á dómbá, okɔ́dɔ bɛhɛ́ Ɛlɛ́sabɛdɛ go súge ibume, go bɔ́ɔsɛgɔ na nɛ́ ɛfɛ́ ɛtáanɔ naá mɔ́ nnyaŋá, ɛ ɛ́da a bágálɛnagalɛna a amɔ́: 25«Gɛantá gá besé gɛ́gɛ́ɛ Asaŋa a ŋŋamɔ́ gɛ́ɛgɛ aŋa a gediemú goŋaá a ŋgúlie odóɛ gonóa yámɛ naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya batɔ.»
Ɛ́ŋgɛlɛsɛ a á ncó go oyana Malɛ́a cɔ́mɔ ya go bíene
26Naá ofɛ́ yá gátáanɔ na gémmue yá ibume ná Ɛlɛ́sabɛdɛ, gɔ́ɔ Asaŋa a dómamɔ́ ɛ́ŋgɛlɛsɛ Gabɛlɛyɛ́ɛlɛ naá tɛ́sɔnɔ ya Násalɛdɛ ba gigísi gá cí gá Gelilée, 27naá ombóla ba okɔ́dɔ, gɛɔŋɛnɔ gá mɔtɔ ufíno yɛ́hɛ́ Yósɛbɛ. A mba lɛ́ naá cume ya batɔ bá Défidi, ufíno yá ombóla ba okɔ́dɔ moánɛ yó mbaá lɛ Malɛ́a. 28Ɛ́ŋgɛlɛsɛ i í íŋéné, go oyana Malɛ́a a amɔ́: «Ŋgaá go bédíígíe, maamɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ o bɛamɔ́ gɛantá gá niibo ná Asaŋa, Daadáa a lɛ́ nahɔ.» 29Naá nnyimé ya dogálɔ dá ɛ́ŋgɛlɛsɛ dɔ́ɔdɔ, nciŋí go yímene Malɛ́a, gɛ́hɛ́ go ɛ́da go búúhene aŋa mbɔ́dɔ ya mbédíígí moánɛ ɛ lɔ́mɔ́ naá cí. 30Ɛ́ŋgɛlɛsɛ go mo gundie a amɔ́: «O do gɔ́lɔ́ bofoá, Malɛ́a; goakɛ́ Asaŋa a á go ŋaáa gɛantáanta gá niibo. 31Ɛ́ná, o ná gɔ́lɔ ibume, o bíene moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́, o mo loga Yésusu. 32A ná bɛ́ɛmba gɛantáanta, bá ná mo dɔ́ŋɔnɔ bá amɔ́ Moɔnɔ́ bá Asaŋa ba Páábɔ́ naá Mmoɛná, Daadáa Asaŋa a ná mo fáa undukí yá bufuŋe yá isée kɔ́nɔ́ɔ Défidi. 33Gɔ́ɔ a ná bɛ́ɛmbamɔ́ Ufuŋe yá nnyaŋá ya Yɔ́kɔbɔ go medúgú miimée, bufuŋe bɛhɛ́ bó do ŋgá mana#1.33 O bana, go eninye na 2 Sémuele 7.12,13,16; Iseyíi 9.6; Déniele 7.14.34Malɛ́a go oyana ɛ́ŋgɛlɛsɛ a amɔ́: «Boóma moánɛ bó ná báŋamɔ́ nɛɛ́nɛ, yɔmɔ́ɔ kanɛ go íyime onɔ́mɔtɔ́ o?» 35Ɛ́ŋgɛlɛsɛ go mo gundie a amɔ́:
«Gimmúmpúu gá giliíli gɛ́ ná go úline,
bogaaga bá Asaŋa ba Páábɔ́ naá Mmoɛná bó ná go boa na gifií gá bɔ́.
Go busío moánɛ gɔ́ɔ moɔnɔ́ mɔ́ɔnyɔ a ná bébíenemú a ná bɛ́ɛmbamɔ́ Gimmúmpúu, bá mo dɔ́ŋɔnɔ Moɔnɔ́ ba Asaŋa. 36Ɛ́ná kanɛ́! Tɛ́ɔbɛnɔ Ɛlɛ́sabɛdɛ mɔ́ɔ tɔ́nɔ ɔ ɔ́ gɔ́lɔ ibume ná moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ naá bulunú bɛ́hɛ́, ɛfɛ́ ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́yɛ́ɛ, mɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ bá mbaá lɔmɔ́ bá dɔ́ŋɔnɔ bá amɔ́ gɛhóádá, 37goakɛ́ boóma bá go suge Asaŋa bó do báá#1.37 Mabayɛga 18.14.38Malɛ́a go oyɛda a amɔ́: «Ndɛ́ uyogóní ba Daadáa, ŋgá bó ŋŋa aŋa go oyamɔ́.» Gɔ́ɔ ɛ́ŋgɛlɛsɛ a dómbamɔ́.
Malɛ́a ɛ ɛ́da mɛ́nɛgɛna Ɛlɛ́sabɛdɛ
39Naá medúgú moánɛ mɔ́ɔmɔ, Malɛ́a go bágáyɛga go go ɛ́da naá ɛgɔndɔ naá tɛ́sɔnɔ mmue yɛ́ɛyɛ naá Yudée. 40Gɔ́ɔ i íŋenemú naá nnyaŋá ya Sakalɛ́a, go bedíigie Ɛlɛ́sabɛdɛ. 41Gɔgɔ́ aŋa Ɛlɛ́sabɛdɛ a mbɔɔ́ ɔ́bɔ́ mbédíígí ya Malɛ́a, moɔnɔ́ bɛhɛ́ go ɛ́da dígimide na bogaaga naá gadɛ́ɛ gɛ́hɛ́. Gimmúmpúu gá Giliíli go dómba go hóogo Ɛlɛ́sabɛdɛ. 42Gɛ́hɛ́ go áncɛda na bogaaga a amɔ́: «O lɛ́ fonáalú o dómbana bakɔ́dɔ biimée, moɔnɔ́ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ naá gadɛ́ɛ gáhɔ a lɛ́ tɔ́nɔ fonáalú. 43Ndɔ́mɔ́ ánɛ́ɛ goŋaá nnyeedíi ba Daadáa bamɛ u úle naá yɔmɔ́ɔ o? 44Ɛ́ná, gɔ́ɔgɔ aŋa ŋgɔ́bɔmɔ́ mbédíígí yahɔ, gɔ́ɔ moádɔmbɔ́ ɛ ɛ́damɔ́ dígimide na bɛyaŋa naá gadɛ́ɛ gámɛ. 45Besé makɔ́nɔ́ na okɔ́dɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ olímínyóolú goŋaá: bɔ́ɔbɔ bá lɔ́mɔ́ mo oyánáalú bó ɛ́da go úlene naá Daadáa bó ná bóhóogio.» 46Gɔ́ɔ Malɛ́a o oyɛdamɔ́ a amɔ́:
«Odɛ́má yámɛ yó gúmenye Daadáa.
47Giliíli gámɛ gɛ́ lɛ́ na bɛyaŋa makɔ́nɔ́ go busío bá Asaŋa, Uféŋí bamɛ,
48goakɛ́, a báa béeniŋinye uyogóní bɛhɛ́ ba kanɛ ŋgénéménée#1.48 1 Sémuele 1.11.. Ɛɛ́ɛŋ, a dúme godɔ́ɔdɔ na go busío buimée, ɛgɛlɛ ya batɔ iŋkimée ɛ ná ŋa yɛ oya yɛ amɔ́ ndɛ́ na besé makɔ́nɔ́,
49goakɛ́ Asaŋa ba bogaaga buimée a lɛ́ ŋaáalú bɛantá bá moóma go busío bámɛ. Ufíno yɛ́hɛ́ yó lɛ́ gimmúmpúu.
50Gɛnɔ́gɔ́ gɛ́hɛ́ gá odɛ́má gɛ́ báláfa báaba bá mo díinemú ɛgɛlɛ ɛɛ́ ɛgɛlɛ.
51A lɛ́ ŋaáalú bɛantá bá moóma na bogaaga bá ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́.
A báá sénígíe bagayagáyáa.
52A báá túlúnée bɛgaaga bá mefuŋe naá indukí ya má,
a báá búlúgíe báaba bá bésiisenyemú#1.52 O bana, go eninye na bɔ́ɔbɔ Yóobe 5.11; 12.19.,
53A báá nuncényée bancanáncana na moóma má besé.
A báá gúlúgényée banɔ́mɛnɔmɛ ɛmbɔ́gɔ ɛhandɛ́.
54A báá sódío Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, uyogóní bɛhɛ́,
a báá gɔnɔ́ dúfie gɛnɔ́gɔ́ gɛ́hɛ́ gá odɛ́má,
55naá boayá bá Ábalaháma na cume ya batɔ bɛ́hɛ́ go busío buimée,
aŋa gɔ́ɔgɔ a mbaá dánɛ́ná biisée bá biisée kɔ́nɔ́ɔ bɛ́cɔ́.»
56Malɛ́a go gɛ́ga hɔ́ɔlɔ́ naá Ɛlɛ́sabɛdɛ boóma bá ɛfɛ́ ɛdadɔ́, kanɛ́ gɛ́hɛ́ go gunde naá nnyaŋá yɛhɛ́.
Gobébíene gá Sáŋa Begiyuminye
57Aŋa gɛcamɛna gá Ɛlɛ́sabɛdɛ go bíene gɛ́ mbaá bolá, gɛ́hɛ́ go bíene moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́. 58Mebégu mɛ́hɛ́ na ncíbo yɛhɛ́ ya batɔ bɔ́ ɔ́ ɔ́bɔ́ goŋaá Asaŋa a lɛ́ mo ŋaáalú besé makɔ́nɔ́, gáábɔ́ go békelenye nɛhɛ́. 59Aŋa moádɔmbɔ́ a mbaá háá medúgú mánnámanyɛ́, gáábɔ́ go úle go go mo anca#1.59 Go ɛ́na Léfi 12.3.. Bá mba lɛ́ bá lɛ́galɛga go mo loga Sakalɛ́a, ufíno yá Isée. 60Kanɛ́ nnyeedíi go oyɛda a amɔ́: «Akɛ́ɛ, ufíno yɛ́hɛ́ yó ná bɛ́ɛmbamɔ́ Sáŋa.» 61Gáábɔ́ go mo gundie bá amɔ́: «Mɔtɔ a dɛ bósó na ufíno yɔ́ɔyɔ naá ncíbo yahɔ ya batɔ.» 62Gáábɔ́ go ɛ́da go gálagala Isée na ɛmbɔ́gɔ, bá mo úhene bá amɔ́: «Ufíno yóhanɛ́ɛ o lɛ́galɛgamɔ́ goŋaá dɛ mo loga o?» 63Sakalɛ́a go ɔŋɛnɔ gɛgɔ́gɔ́ go ɔ́ŋɔ kɔ́ɔ a amɔ́: «Ufíno yɛ́hɛ́ yó lɔ́mɔ́ Sáŋa.» Batɔ biimée go ɛ́da go békúke boóma moánɛ. 64Hɔ́ɔ na hɔ́ɔ, nyuudé ná Sakalɛ́a go dómba go bébuune; gɛ́hɛ́ go ɛ́da go búlugenye Asaŋa, a mo gúmenye ukelú naá mmoɛná. 65Gɔ́ɔ batɔ báaba naá hoóma hɔ́ɔhɔ hiimée bá gɔ́lɔmɔ́ bofoá. Moóma muimée mɔ́ɔmɔ mó mbaá bádómbánáa mɔ́ɔmɔ go ɛ́da go bóoya naá ɛgɔndɔ iŋkimée ya Yudée. 66Biimée báaba bá mbaá lɛ bɔ́ ɔ́bɔnɔ bá gálagala moóma mɔ́ɔmɔ, go ɛ́da go bébide naá ɛdɛ́má bá gálagala bá amɔ́: «Moádɔmbɔ́ moánɛ a ná bɛ́ɛmbamɔ́ ŋkádɛ o?» Mammana, bogaaga bá Asaŋa bó mba lɛ́ nɛhɛ́.
Osagɔ ya Sakalɛ́a
67Gɔ́ɔ Gimmúmpúu gá Giliíli a hóogomú Isée Sakalɛ́a, go ɛ́da go émenye dogálɔ dá Asaŋa a amɔ́:
68«Ŋgáa Daadáa Asaŋa bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a gúme,
goakɛ́ u ú úlé gióhiginyo, a báá fáŋá boɛ́nɔ bɛ́hɛ́.
69A á có dómɛ́ná gɛgaaga gá Uféŋí
naá nnyaŋá ya batɔ ya uyogóní bɛhɛ́ Défidi.
70Bó lɛ́ boóma bɔ́ɔbɔ a mboó oyɛ́dá fueké fueké naá eŋgúdé yá bimmúmpúu bá mbúsí sá Asaŋa sá cóá cóá.
71A mba dáná goŋaá a gaá có dúgúné naá ɛmbɔ́gɔ ya báaba bá có nuigenyemú,
na báaba bá có bɛlabɛlamɔ́.
72Nɔ́ɔ gɔ́ɔ a dúfenyemú gɛnɔ́gɔ́ gɛ́hɛ́ gá odɛ́má naá biisée bɛ́cɔ́
a gɔnɔ béeniŋenye gimmúmpúu gɛ́hɛ́ gá gɛlada bugúle,
73gɔgɔ́ aŋa a mbaá bálɛ́a a báá dánɛ́ná Isée kɔ́nɔ́ɔ bɛcɔ́ Ábalaháma#1.73 Mabayɛga 22.16-17..
74Hɔ́ɔlɔ́ a báa go có sódio naá ɛmbɔ́gɔ ya babɛlɔ́bɛlɔ bɛ́cɔ́, go goŋaá dɛ bɛa bogaaga bá go mo yɔgɔnɛnɔ kanɛ bofoá,
75naá bummúmpúu na naá botɛ́nɛ́ɛ gadɛ́ɛ,
naá medúgú mɛ́cɔ́ má gɛɔyɔ miimée.
76Kanɛ́ maamɔ́ɔ moɔnɔ́ bámɛ, bá ná go dɔ́ŋɔnɔmɔ́ mbúsí ya Asaŋa ba Asaŋa Páábɔ́ naá Mmoɛná,
goakɛ́, o nɛ́ ɛnda naá busío bá Daadáa go go mo gedinye gedinye pɛ́ sɛ́hɛ́#1.76 Melesíi 3.1..
77O ná fáa boɛ́nɔ bɛ́hɛ́ nciŋí ya go lɛnca gisódio gábɔ́,
aŋa a ná bó héehinyemú bɛlɔgɔ bábɔ́. 78Go busío bá gɛantáanta gá gɛnɔ́gɔ́ gá odɛ́má gá Asaŋa bɛcɔ́,
go gɛ́ gɔ́ɔ buisí bɔ́ɔbɔ naá mbálɛ́ná bó ŋgaá có ɛ́nɛ́gɛ́ná naá mmoɛná, 79go go semenye báaba bɔ́ ɔyɔmɔ́ naá bɛdɔmbɔ na naá bofoá bá nigúe,
na go indenye gá ambaná yɛ́cɔ́ naá pɛ́ ya buumbénú#1.79 Iseyíi 9.1.
80Moádɔmbɔ́ a mba lɛ́ a goma, giliíli gɛ́hɛ́ gɛ́ bégíndenye tɔ́nɔ. A mba gɛ́gáa naá giolóo gá bodɛ́agadɛ́ go ɛ́da héme naá buisí bɔ́ɔbɔ a mbɛɛ́ ɛ́dá bédúfie naá batɔ naá gɛdɔŋɔ gá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ.

Currently Selected:

Lókasɛ 1: YAS

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in