Žalmy 78
78
1Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst. 2Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá. 3Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia, 4nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. 5Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; 6majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, 7aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy; 8aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu. 9Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli. 10Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona. 11Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal. 12Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej. 13Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val. 14Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou. 15Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu. 16Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť. 17Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. 18Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu. 19Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“ 20A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“ 21Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi. 22Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc. 23Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies; 24a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba. 25Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta. 26Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu 27a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok. 28Padali doprostred ich tábora, okolo stanov. 29Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali. 30Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach, 31keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela. 32Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky. 33Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou. 34Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. 35Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. 36No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali. 37Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní. 38On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. 39Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. 40Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali. 41Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela. 42Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. 43V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej. 44Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť. 45Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili. 46Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy. 47Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom. 48Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým. 49Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. 50Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas. 51Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. 52Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti. 53Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo. 54A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica. 55Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. 56Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy. 57Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk. 58Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. 59Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel. 60Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. 61Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru. 62Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. 63Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť. 64Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať. 65Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený. 66Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou. 67Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil, 68lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil. 69A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky. 70A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol, 71vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. 72A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.
Currently Selected:
Žalmy 78: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
