Žalmy 104

104

1Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, 2do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, 3nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. 4Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. 5Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. 6Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. 7Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. 8Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. 9Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. 10Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy 11a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. 12Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. 13Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. 14Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb 15i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. 16Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. 17Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. 18Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. 19Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. 20Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. 21Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. 22Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. 23Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. 24Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. 25Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. 26Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. 27Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. 28Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. 29Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. 30Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. 31Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. 32Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. 33Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. 34Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. 35Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.

Currently Selected:

Žalmy 104: SSV

Highlight

Copy