Príslovia 30
30
1Slová Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) výrok (tohto) muža: Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci. 2Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia, 3nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom. 4Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš. 5Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho. 6Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom. 7Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem: 8Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie, 9aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha. 10Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil. 11Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí. 12Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus. 13Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok. 14Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského. 15Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“ 16Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“ 17Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá. 18Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom): 19Púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici. 20Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: „Neurobila som nič zlé.“ 21Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako): 22Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta, 23pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú. 24(Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi, a (pritom) sú múdre náramne: 25Mravce sú malý národ, a predsa sa v lete zásobujú potravou. 26Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie, a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale. 27Kobylky kráľa nemajú, a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným. 28Jašteričku chytíš rukami, a (jednako) býva v kráľovských palácoch. 29Traja sú, čo si rázne kráčajú, a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom): 30Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikým, 31kôň, osedlaný (do boja), a cap; a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu. 32Či si už býval pochabý a vynášal si sa, alebo si rozvažoval: Ruku na ústa! 33Veď úderom na mlieko vzniká maslo, úderom na nos vyrinie sa krv a úderom na hnev skrsá spor.
Currently Selected:
Príslovia 30: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
