Jób 36
36
1Elihu pokračoval a vravel: 2„Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech! 3Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil. 4Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede. 5Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého. 6Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne, 7zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli. 8Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy, 9potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli. 10Uši im otvorí, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvrátili sa. 11Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach. 12Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú. 13Tí, čo srdce majú falošné a svárlivé, čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva, 14tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už. 15Úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením. 16Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať. 17Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia. 18Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, odmena veľká ťa z cesty nestrhla. 19Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš? 20Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy. 21K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa. 22Hľa, aj svojou mocou Boh je veľmi vznešený! Ktorý učiteľ je taký ako on? 23Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«? 24Spomeň, by si stále jeho dielo velebil, ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver’, 25na ktoré sa díva každý človek s obdivom, ľudia na ne hľadia iba zďaleka! 26Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa. 27Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia. 28Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí. 29Kto môže pochopiť, jak sa mračná vznášajú, stanu jeho taktiež hukot dunivý? 30Veď on svoje pary nad ním porozostieral, morské hĺbky (nimi) pozahaľoval. 31Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne. 32Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do cieľa mu udrieť prísne prikázal. 33Jeho veľký hukot dáva o ňom potuchu, že sa nad neresťou hnevom rozpálil.
Currently Selected:
Jób 36: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
