Jób 30
30
1Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať. 2A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla 3i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť. 4V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky. 5Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali. 6Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň. 7Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia, 8tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali. 9A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len. 10Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre. 11Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil. 12Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne. 13Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni. 14Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami. 15Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi. 16Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma. 17Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú. 18On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma. 19Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu. 20Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš. 21Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ. 22Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch. 23Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je. 24Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa. 25Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala? 26Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma. 27Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa. 28Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam. 29Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti). 30Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila. 31Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.
Currently Selected:
Jób 30: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
