Лого на YouVersion
Иконка за търсене

Lukáš 24

24
Vzkriesenie Ježiša
1V prvý deň týždňa sa zavčasu ráno ženy pobrali k hrobu a niesli so sebou vonné masti a oleje. 2Keď prišli, zistili, že veľký kameň, ktorý mal zakrývať vchod do hrobu, je odvalený. 3Vošli teda dnu, ale telo Pána Ježiša tam nenašli.
4Ako tu bezradné stáli, zrazu sa vedľa nich zjavili dvaja muži v žiarivo bielych odevoch. 5Ženy zachvátil strach a sklonili sa k zemi.
Muži sa ich spýtali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6Ježiš tu nie je! Vstal z mŕtvych! Spomeňte si, čo vám hovoril už v Galilei: 7‚Syn človeka má byť vydaný do rúk zlých ľudí, ukrižujú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.‘ “
8Ženy sa na to naozaj rozpamätali. 9Vrátili sa od hrobu a všetko vyrozprávali apoštolom i všetkým ostatným. 10Boli to: Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova, ale i ďalšie ženy. 11Učeníci pokladali ich správu za nezmysel a neverili im. 12Peter však vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nedokázal pochopiť, čo sa vlastne stalo.
Vzkriesený Ježiš stretáva svojich učeníkov
13V ten istý deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi dvanásť kilometrov. 14Hovorili spolu o všetkom, čo sa stalo. 15Ako sa tak rozprávali a znovu o všetkom diskutovali, pripojil sa k nim samotný Ježiš a kráčal s nimi. 16Pozerali sa na neho, čosi im však bránilo spoznať, že je to on.
17„O čom sa to rozprávate?“ prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok. 18Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: „Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19Spýtal sa ich: „A čo?“ – „Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?“ čudovali sa. „Bol to prorok. Mal veľkú moc, ktorá sa prejavovala v jeho činoch i slovách. Boh bol s ním a všetci ľudia ho obdivovali. 20Naši veľkňazi a členovia rady ho však zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť: potom ho ukrižovali. 21A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom, 22no dnes nás niektoré ženy vyľakali. Skoro ráno boli totiž pri hrobe, v ktorom bol pochovaný, 23ale jeho telo nenašli. A vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije. 24Niektorí z nás potom odišli k hrobu a všetko našli presne tak, ako nám o tom hovorili ženy: jeho však nenašli.“
25Ježiš im na to povedal: „Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali proroci? 26Vari nemal Mesiáš prejsť všetkým tým utrpením, kým sa mu nedostane sláva, ktorá mu náleží?“ 27Počnúc Mojžišom a prorokmi im vysvetľoval všetko, čo sa o ňom hovorí v celom Písme.
28Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej. 29Oni ho však prehovárali: „Zostaň s nami, zvečerilo sa a blíži sa noc.“ Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu. 30Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozdelil ho a podával im. 31V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, ale on im zmizol. 32Vtedy si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami celou cestou zhováral a vysvetľoval nám Písma?“ 33Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami: 34„Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Šimonovi!“ 35A tí dvaja učeníkom zasa vyrozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša, keď lámal chlieb.
Ježiš vysvetľuje svoje zmŕtvychvstanie
36Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 37Všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha. 38„Prečo ste vystrašení a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?“ napomenul ich. 39„Pozrite na moje ruky a nohy – som to naozaj ja. Dotknite sa ma a tak sa presvedčte, že nie som duch – veď ten na rozdiel odo mňa nemá telo z mäsa a kostí!“ 40Pri tých slovách im ukázal rany na svojich rukách a na nohách. 41No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich poprosil: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43Zjedol to pred ich očami. 44Potom im povedal: „Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch aj Žalmoch.“ 45Vtedy vďaka Ježišovi konečne porozumeli slovám Písma. 46Pokračoval: „Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych. 47A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k Bohu. 48Vy sami budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami. 49A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Zostaňte v Jeruzaleme, kým vás Boh nevyzbrojí touto mocou.“
Ježiš odchádza k Otcovi
50Potom ich viedol cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. 51A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. 52Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema. 53Každý deň prichádzali do chrámu a velebili Boha.

Избрани в момента:

Lukáš 24: NPK

Маркирай стих

Споделяне

Копиране

None

Искате ли вашите акценти да бъдат запазени на всички ваши устройства? Регистрирайте се или влезте