Лого на YouVersion
Иконка за търсене

Lukáš 20

20
Kristova moc
1Jedného dňa, keď Ježiš opäť učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia 2s otázkou: „Povedz nám, akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“ 3„Aj ja mám pre vás otázku: 4Keď Ján krstil, od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí?“ 5Začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak povieme že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu neuverili. 6Ak však povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján bol prorok.“ 7Napokon mu odpovedali: „Nevieme, kto poslal Jána.“ 8Ježiš im na to povedal: „Ani ja vám nepoviem, kto mi dal moc konať to, čo konám.“
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
9Potom sa znova obrátil k zástupu a povedal im toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami. 11Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, potupili ho a nič mu nedali. 12Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.
13‚Čo mám robiť?‘ spytoval sa majiteľ vinice v duchu. ‚Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.‘ 14Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán: ‚Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.‘ 15Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.
16Čo myslíte, čo urobí majiteľ vinice, keď sa to dozvie? Príde, dá ich pozabíjať a vinicu prenajme iným.“ Tí, čo ho počúvali, odpovedali: „To nech sa nikdy nestane!“
17Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Čo teda znamenajú slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe?‘ “ 18A doložil: „Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“
19Veľkňazi a učitelia Zákona ho chceli hneď zatknúť, lebo si uvedomovali, že to podobenstvo bolo o nich. Báli sa však ľudí.
Spor o dani
20Židovský vodcovia Ježiša urputne sledovali. Poslali za ním špehov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Ich úlohou bolo Ježiša pri rozhovore chytiť do pasce, aby ho mohli obžalovať a vydať do rúk rímskemu miestodržiteľovi. 21Tí Ježišovi povedali: „Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý sa vo svojich názoroch nedá nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. 22Povedz nám teda: je správne platiť cisárovi dane, alebo nie?“
23Ježiš postrehol ich lesť, preto im povedal: 24„Ukážte mi mincu! Čí obraz a meno je na nej?“ Odpovedali mu: „Cisárove.“ 25Nato im Ježiš povedal: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“ 26Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zostali zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.
Spor o vzkriesení
27Potom za ním prišli aj saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a povedali mu: 28„Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod. 29Bolo raz sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka. 30Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí. 31To sa opakovalo aj s ďalšími: všetci pomreli a nezanechali deti. 32Napokon zomrela aj žena: 33komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?“
34Ježiš im na to odpovedal: „Pre ľudí je normálne, že sa ženia a vydávajú. 35Tí, ktorých Boh uzná za hodných žiť na novej zemi a vzkriesi ich z mŕtvych, sa už nebudú ženiť, ani vydávať 36a nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života.
37A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, to naznačil už Mojžiš pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jákoba. 38Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Z Božieho pohľadu sú teda všetci živí.“
39„Majstre, dobre si im odpovedal!“ poznamenali niektorí z učiteľov Zákona. 40A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.
Kto je Kristus?
41Ježiš sa opýtal tých, čo ho počúvali: „Uvažovali ste nad tým, prečo ľudia nazývajú Mesiáša synom Dávidovým? 42Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43kým ti všetkých nepriateľov nepoložím k nohám.‘ 44Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako potom môže byť aj jeho synom?“
45Učeníkom potom pred všetkými povedal: 46„Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú na verejnosti úctivo zdraviť a klaňať sa im. Radi sedávajú na čestných miestach pri bohoslužbách i na hostinách. 47Využívajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Práve preto ich Boh potrestá prísnejšie, než ostatných.“

Избрани в момента:

Lukáš 20: NPK

Маркирай стих

Споделяне

Копиране

None

Искате ли вашите акценти да бъдат запазени на всички ваши устройства? Регистрирайте се или влезте