San Mateo 27

27
Caꞌanj nica̱j nii man Jesús rihaan síí cuꞌna̱j Pilató a
1Rej ranga̱ꞌ nuchruj ra̱a̱ ta̱ranꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cavi̱ꞌ Jesús a. 2Ga̱a ne̱ numíj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man soꞌ rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilató, ne̱ tacuachén nij soꞌ man Jesús rihaan soꞌ a.
Ticaviꞌ Judas man maꞌa̱n soꞌ a
3Dan me se síí cuꞌna̱j Judas me síí tacuachén man Jesús rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesús ga̱a asino ya̱a̱n, ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa ya̱ ya̱ ticavi̱ꞌ nii man Jesús ne̱ maꞌa̱n soꞌ me síí tumé cacunꞌ se vaa cavi̱ꞌ Jesús a. Cheꞌé dan canica̱j nimán soꞌ, ne̱ me rá soꞌ narque̱ uún soꞌ ico̱ chi̱ꞌ (30) saꞌanj platá catzi̱i̱ yoꞌ rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, rihaan nij síí uun chij do̱ꞌ a. Dan me se cuchiꞌ soꞌ rihaan nij soꞌ, 4ne̱ cataj soꞌ a:
―Tumé ꞌu̱nj cacunꞌ se vaa tacuachén ꞌu̱nj man ꞌo̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj rihaan soj na̱nj ado̱nj ―taj Judas yoꞌ a.
―Né se‑cacu̱nꞌ núj me cacunꞌ tumé so̱ꞌ maꞌ. Xca̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ cuentá da̱j ga̱a̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Judas a.
5Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ saꞌanj aga̱ꞌ yoꞌ, riꞌíj u̱u̱n soꞌ rá nuvií noco̱o, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ tocoꞌ va̱j soꞌ man maꞌa̱n soꞌ, ne̱ caviꞌ soꞌ a.
6Ga̱a ne̱ naranꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o man saꞌanj aga̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Ne nó xcúún níꞌ cara̱a níꞌ saꞌanj nihánj rá chrúún saꞌanj ta̱j rihaan Yaꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se saꞌanj curuꞌvee níꞌ cheꞌé rej cavi̱ꞌ ꞌo̱ yuvii̱ me saꞌanj nihánj ado̱nj ―taj nij soꞌ a.
7Dan me se nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ nica̱j nij soꞌ saꞌanj yoꞌ, ne̱ quiránj nij soꞌ Toꞌóó Síí Rii Xruj a. Ne̱ guun yoꞌóó yoꞌ santó cachinꞌ nii man me maꞌa̱n yuvii̱ ꞌnaꞌ ꞌó chumanꞌ yuvii̱ caviꞌ chumanꞌ Jerusalén a. 8Cheꞌé dan cuꞌna̱j yoꞌóó yoꞌ Yoꞌóó To̱n nda̱a cuano̱ a. 9Dan me se quisíj quiꞌyaj nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa cataj síí cuꞌna̱j Jeremías síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá ga̱a cataj soꞌ a: “Ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ ico̱ chi̱ꞌ (30) saꞌanj aga̱ꞌ a. Saꞌanj yoꞌ me saꞌanj no̱ ꞌo̱ soꞌ, cataj nij yuvii̱ israelitá a. 10Ne̱ nica̱j nij soꞌ saꞌanj yoꞌ quiránj nij soꞌ toꞌóó síí rii xruj, nda̱a vaa caꞌneꞌ Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ suun rihanj na̱nj ado̱nj”, taj Jeremías a.
Caꞌmii Pilató ga̱ Jesús a
11Dan me se canicunꞌ Jesús rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilató, ne̱ xnáꞌanj Pilató man Jesús, cataj soꞌ a:
―So̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesús a.
―Veé ya̱ nda̱a vaa cataj so̱ꞌ roꞌ, veé da̱nj vaa na̱nj á ―taj Jesús rihaan soꞌ a.
12Ne̱ cutaꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, cacunꞌ xráá Jesús a. Tza̱j ne̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesús a̱ ꞌó nana̱ maꞌ. 13Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún Pilató man Jesús, cataj soꞌ a:
―A̱j cunó so̱ꞌ cataj nij soꞌ se vaa tumé ndoꞌo so̱ꞌ cacunꞌ naꞌ. Me cheꞌé ne aꞌmii so̱ꞌ ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesús a.
14Tza̱j ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesús a̱ ꞌó nana̱ rihaan soꞌ cheꞌé cacunꞌ cutaꞌ nii xráá soꞌ a. Veé dan, ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá síí nica̱j suun gobernador yoꞌ cheꞌé yan quiꞌyaj soꞌ da̱nj a.
Cataj Pilató se vaa cavi̱ꞌ Jesús rihaan rcutze̱ a
15Ne̱ vaa ꞌo̱ tucuáán noco̱ꞌ síí nica̱j suun gobernador se vaa rii soꞌ man ꞌo̱ síí ꞌni̱j tagaꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ Chaꞌanj Pascuá, ne̱ tinavij u̱u̱n soꞌ cacunꞌ tumé síí uriha̱nj tagaꞌ yoꞌ a. Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí ꞌni̱j tagaꞌ aꞌmii nij yuvii̱ cheꞌé se vaa quiri̱i̱ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa taj nij yuvii̱ a. 16Ne̱ veé yoꞌ yoꞌ roꞌ, ꞌni̱j ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Barrabás tagaꞌ, ne̱ queneꞌen cunuda̱nj nij yuvii̱ se vaa tumé ndoꞌo soꞌ cacunꞌ a. 17Dan me se nuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilató, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱, cataj soꞌ a:
―Me síí quiri̱i̱ ꞌu̱nj, rá soj ga̱. Síí cuꞌna̱j Barrabás naꞌ. Ase síí cuꞌna̱j Jesús si̱j tucuꞌnáj nii Síí Caꞌnéé Yaꞌanj Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun xa̱ꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
18Da̱nj caꞌmii soꞌ, cheꞌé se neꞌen soꞌ se vaa ma̱an cheꞌé se guun xco̱j ruva̱a̱ rá nij xrej ata̱ suun noco̱o me tacuachén nij xrej man Jesús rihaan maꞌa̱n soꞌ a.
19Ne̱ ga̱a yáán Pilató yoꞌ rihaan xrúún soꞌ chruun xlá, ne̱ caꞌnéé nica̱ soꞌ nana̱ cuchiꞌ rihaan soꞌ, taj noꞌ a: “Se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun man síí sa̱ꞌ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se asi̱j naꞌya̱a̱n me se nanó ndoꞌo raj cheꞌé yan tucuaꞌnuꞌ snóꞌo yoꞌ manj ado̱nj”, taj nica̱ Pilató rihaan soꞌ a.
20Tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, rihaan ri̱i̱ nij yuvii̱ se vaa caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Barrabás rihaan Pilató, ne̱ cata̱j nij yuvii̱ se vaa cavi̱ꞌ Jesús a. Ne̱ cuchumán rá nij yuvii̱ a. 21Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilató man nij yuvii̱, cataj soꞌ a:
―Me ya̱ ya̱ ro̱j síí quiri̱j, rá soj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
―Barrabás a ―taj nij yuvii̱ rihaan soꞌ a.
22Ga̱a ne̱ cataj Pilató a:
―Ne̱ me qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj ga̱ síí cuꞌna̱j Jesús si̱j tucuꞌnáj nii Síí Caꞌnéé Yaꞌanj Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun, rá soj ga̱ ―taj uún Pilató, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
―Cavi̱ꞌ soꞌ rihaan rcutze̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á ―taj ta̱ranꞌ nij yuvii̱ a.
23Ga̱a ne̱ cataj Pilató a:
―Tza̱j ne̱ me cacunꞌ tumé soꞌ ga̱ ―taj Pilató, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
Tza̱j ne̱ doj a̱ caguáj nij yuvii̱ a:
―Cavi̱ꞌ soꞌ rihaan rcutze̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á ―cataj nij yuvii̱ caguáj nij yuvii̱ a.
24Dan me se queneꞌen Pilató se vaa taj se ꞌyáꞌ naꞌma̱a̱n rá nij yuvii̱, tana̱nj doj a̱ caꞌmaan rá nij yuvii̱, ne̱ doj a̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ sayuun rá Pilató a. Cheꞌé dan nica̱j soꞌ na, ne̱ naꞌyaꞌ soꞌ niꞌya̱j nij yuvii̱ a. Ne̱ cataj soꞌ a:
―Se̱ tumé ꞌu̱nj cacunꞌ sese cavi̱ꞌ síí nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n soj me síí quiꞌya̱j cavi̱ꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Pilató a.
25Ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱ rihaan soꞌ a:
―Veé maꞌa̱n núj do̱ꞌ, maꞌa̱n taꞌníí núj do̱ꞌ, me síí tu̱mé cacunꞌ se vaa cavi̱ꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij yuvii̱ yoꞌ a.
26Ga̱a ne̱ quirii Pilató man Barrabás tagaꞌ cheꞌé nij yuvii̱ a. Ne̱ goꞌ nij tanuu cuartá xráá Jesús, quiꞌyaj Pilató, ne̱ tacuachén Pilató man soꞌ rihaan nij tanuu se vaa cachro̱n nij tanuu man soꞌ rihaan rcutze̱ a.
Caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij tanuu niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús a
27Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij tanuu ꞌyaj suun rihaan síí nica̱j suun gobernador man Jesús rá tucuá suun ya̱nj gobernador yoꞌ a. Ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij tanuu man ta̱ranꞌ nij tuviꞌ tanu̱u nij soꞌ a. 28Ga̱a ne̱ quirii nij soꞌ saga̱nꞌ Jesús man Jesús, ne̱ naꞌnéé nij soꞌ saga̱nꞌ rey yatzéj mare̱e chro̱n man Jesús, 29ne̱ quiꞌyaj nij soꞌ cachriin tanj, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cachriin tanj raa̱ Jesús, ne̱ caxríj nij soꞌ ꞌo̱ rihaa ston Jesús da̱j se vaa ꞌo̱ chruun vará nica̱j síí ata̱ suun a. Ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán ru̱j nij tanuu rihaan Jesús, ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Ya̱ ya̱ si̱j nica̱j suun rey rii taꞌngaꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá mé so̱ꞌ ei ―taj nij soꞌ tihaꞌ nij soꞌ man Jesús a.
30Ga̱a ne̱ quirii talúj nij soꞌ man Jesús, ne̱ nacaj nij soꞌ vará noco̱ꞌ raꞌa Jesús, ne̱ goꞌ nij soꞌ vará raa̱ Jesús a. 31Síj caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús, ga̱a ne̱ quirii uún nij soꞌ saga̱nꞌ rey yatzéj mare̱e chro̱n nu̱u̱ Jesús, ne̱ naꞌnéé uún nij soꞌ saga̱nꞌ Jesús man soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ man Jesús caꞌanj nij soꞌ yan cachro̱n nij soꞌ man Jesús rihaan rcutze̱ a.
Cachrón nij tanuu man Jesús rihaan rcutze̱ a
32Dan me se cavii nij soꞌ, ne̱ nariꞌ nij soꞌ man ꞌo̱ síí cavii chumanꞌ Cirene, ne̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón a. Ne̱ rquee̱ uxrá nij tanuu man síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ ca̱ta̱ soꞌ rcutze̱ cano̱ Jesús rihaan a.
33Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ tacaan cuꞌna̱j Gólgota, ne̱ Gólgota me raj cata̱a Tacaan Cúú Yave̱ Xnangá a. 34Ga̱a ne̱ rqué nij tanuu do̱j na vinó nachej ga̱ na e̱ꞌ man Jesús coꞌo̱ soꞌ a. Ne̱ do̱j tzínꞌ tiguíj daa Jesús, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ coꞌo̱ soꞌ maꞌ.
35Veé dan, ne̱ cachrón nij tanuu man Jesús rihaan rcutze̱, ne̱ tico tixaj nij soꞌ cheꞌé saga̱nꞌ Jesús, 36ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ tumé nij soꞌ man Jesús a. 37Ne̱ cachrón nij tanuu ꞌo̱ rcuchra̱ꞌ raa̱ rcutze̱, ne̱ no̱ letrá rihaan rcuchra̱ꞌ taj xnaꞌanj me cheꞌé cavi̱ꞌ Jesús a: “Síí nihánj me Jesús, ne̱ síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a”, taj letrá yoꞌ a.
38Ga̱a ne̱ cachrón nij tanuu man yavíj snóꞌo rihaan yavíj rcutze̱ yoꞌ, ne̱ yavíj ro̱j soꞌ me síí itu̱u̱ a. Dan me se nicu̱nꞌ ꞌo̱ soꞌ rej nuva̱ꞌ Jesús, ne̱ nicu̱nꞌ ꞌó soꞌ rej nichru̱un Jesús a. 39Ga̱a ne̱ cachén yuvii̱ rej nicu̱nꞌ Jesús, ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús a. Dan me se tucunó nij yuvii̱ raa̱ nij yuvii̱, 40cataj nij yuvii̱ a:
―Ta̱cuanee so̱ꞌ man nuvií noco̱o, ne̱ rque vaꞌnu̱j güii cune̱ꞌ so̱ꞌ ꞌó nuvií noco̱o, rá so̱ꞌ naꞌ. Dan me se sese ya̱ ya̱ Taꞌni̱j Yaꞌanj mé so̱ꞌ, ne̱ ti̱nanii so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ nani̱j so̱ꞌ rihaan yoꞌóó ya̱j vi̱j ―taj nij yuvii̱ yoꞌ rihaan Jesús a.
41Ne̱ ase vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ yoꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌyaj uún nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u stucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ, cataj nij soꞌ a:
42―Tinanii síí nihánj man ꞌó yuvii̱ rihaan sayuun, rá soꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soꞌ ti̱nanii soꞌ man maꞌa̱n soꞌ rihaan rcutze̱ a̱ maan asânj. Sese ya̱ ya̱ si̱j nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ si̱j israelitá me soꞌ, ne̱ nani̱j soꞌ cuano̱ rihaan yoꞌóó, ne̱ cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man soꞌ ado̱nj. 43Dan me se nucua̱j rá soꞌ man Yaꞌanj se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj a. Caꞌve̱e ti̱nanii Yaꞌanj man soꞌ cuano̱, sese si̱j ꞌe̱e̱ rá Yaꞌanj man me soꞌ á. ꞌO̱ se maꞌa̱n soꞌ taj se vaa Taꞌni̱j Yaꞌanj me maꞌa̱n soꞌ ado̱nj ―taj nij soꞌ, caꞌmii chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús a.
44Ne̱ ase vaa caꞌmii nij soꞌ roꞌ, da̱nj caꞌmii uún ro̱j síí itu̱u̱ noco̱ꞌ rihaan rcutze̱ rej xꞌnu̱j Jesús, caꞌmii ro̱j soꞌ nana̱ nij rihaan Jesús a.
Caviꞌ Jesús a
45Veé dan, ne̱ caxu̱j, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun rmi̱ꞌ nu̱ꞌ rihaan yoꞌóó nda̱a quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j rej anocoꞌ güii a. 46Veé dan, ne̱ quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j, ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj Jesús, cataj soꞌ a:
―Elí, Elí, lama sabactani ―taj soꞌ, caguáj soꞌ xnaꞌánj aꞌmii maꞌa̱n soꞌ, ne̱ nana̱ caguáj soꞌ me raj cata̱a a: Yaꞌanj noco̱ꞌ ꞌu̱nj mé so̱ꞌ á. Me cheꞌé tanáj u̱u̱n so̱ꞌ mán ꞌu̱nj ga̱, taj nana̱ caguáj Jesús a.
47Ne̱ cuno taꞌa̱j nij síí nicu̱nꞌ rej xꞌnu̱j Jesús nana̱ caguáj soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ me taj Jesús maꞌ. Ma̱an se cataj nij soꞌ a:
―Nacúún síí nihánj man síí cuꞌna̱j Elías asânj ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
48Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ raꞌya̱nj cunánj ꞌo̱ síí nicu̱nꞌ rej xꞌnu̱j Jesús, ne̱ nica̱j soꞌ yataa̱n, ne̱ caraa soꞌ na vinó yu̱u̱ rque yataa̱n, ne̱ cutaꞌ soꞌ raa̱ ꞌo̱ rihaa, ne̱ ruꞌmaan soꞌ yataa̱n tuꞌva Jesús, ne̱ coꞌo Jesús na yu̱u̱ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. 49Tza̱j ne̱ caꞌmii ꞌó nij yuvii̱, cataj nij soꞌ a:
―Dínj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Queneꞌe̱n níꞌ sese caꞌna̱ꞌ Elías ti̱nanii Elías man soꞌ rihaan rcutze̱ ado̱nj ―taj nij yuvii̱ yoꞌ a.
50Ga̱a ne̱ sca̱ꞌ caguáj uún Jesús, ne̱ caviꞌ soꞌ a. 51Veé dan, ne̱ quisinꞌ yatzíj mantá cortiná noco̱ꞌ rá nuvií noco̱o nda̱a rej ra̱a̱, ne̱ ꞌo̱ quinij caꞌanj nda̱a tacóó yoꞌ a. Dan me se cachén yuún, ne̱ quixraꞌ taꞌa̱j nij yuvej, 52ne̱ xꞌnúj rej cachinꞌ nii man nij síí caviꞌ, ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún queꞌe̱e̱ nij síí noco̱ꞌ man Yaꞌanj caviꞌ asi̱j rque̱ a. 53Ne̱ ga̱a quisíj orá cunuu iꞌna̱ꞌ uún maꞌa̱n Jesús, ne̱ curiha̱nj nij síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún yoꞌ, ne̱ catúj nij soꞌ chumanꞌ gue̱e̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ queneꞌen uxrá yuvii̱ man nij soꞌ a.
54Veé dan, ne̱ nicu̱nꞌ tanuu capitán romanó ꞌni̱j raꞌa cientó tanuu, ne̱ nicu̱nꞌ ꞌó nij tanuu tumé man Jesús a. Ne̱ queneꞌen nij soꞌ cachén yuún, ne̱ queneꞌen nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa guun, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ dan me se cataj nij soꞌ a:
―Ya̱ ya̱ Taꞌni̱j Yaꞌanj me síí nihánj asânj ―taj nij soꞌ a.
55Ne̱ ga̱nꞌ doj nicunꞌ queꞌe̱e̱ chana̱, niꞌya̱j u̱u̱n nij chana̱ man Jesús a. Chana̱ noco̱ꞌ man Jesús asi̱j cavii Jesús estadó Galilea me nij chana̱ yoꞌ, ne̱ racuíj nij chana̱ yoꞌ man Jesús a. 56ꞌO̱ noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena, ne̱ ꞌó noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Mariá nii ro̱j síí cuꞌna̱j Jacobo ga̱ José a. Ne̱ ꞌó noꞌ me nii ro̱j taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo a.
Cachinꞌ nii man Jesús a
57Ne̱ rej ataꞌ güii caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí ruꞌvee síí cavii chumanꞌ Arimatea a. José cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ soꞌ me síí tucuꞌyón snana̱ Jesús a. 58Dan me se caꞌanj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilató, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Pilató se vaa caꞌve̱j Pilató cachi̱nꞌ soꞌ man Jesús a. Ne̱ Pilató roꞌ, cataj se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ da̱nj a. 59Ne̱ nica̱j José cúú man Jesús, ne̱ nacutáj soꞌ yatzíj mantá naruvii xráá Jesús, 60ne̱ rihaan toꞌóó soꞌ táá ꞌo̱ yuꞌuj yuvej rej achinꞌ nii man nij síí caviꞌ, tza̱j ne̱ yuꞌuj naca̱ me yoꞌ a. Maꞌa̱n soꞌ me síí quiꞌyaj gáán nii yuꞌuj yoꞌ, ne̱ taj va̱j xnangá na̱j rque yuꞌuj maꞌ. Ne̱ caxríj soꞌ man Jesús rque yuꞌuj yoꞌ, ne̱ caráán soꞌ yuvej xi̱j tuꞌva yuꞌuj yoꞌ a. 61Ne̱ cayáán chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena cayáán ꞌó chana̱ cuꞌna̱j Mariá cayáán tuꞌva yuꞌuj yoꞌ a.
Tumé tanuu man yuꞌuj nu̱u̱ Jesús a
62Veé dan, ne̱ taxre̱j, ne̱ nda̱a quisíj quiꞌyaj chuvi̱i nij yuvii̱ israelitá cheꞌé güii nara̱a̱n rá nij soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, ne̱ caꞌanj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilató, 63ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Nu̱u̱ rá núj da̱j cataj síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ, señor. Dan me se cataj soꞌ se vaa cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, cataj soꞌ ado̱nj. 64Cheꞌé dan caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ suun rihaan tanuu se vaa tu̱mé tanuu man yuꞌuj na̱j soꞌ nda̱a se quisi̱j vaꞌnu̱j güii yoꞌ rugua̱nj. Sese se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj, ne̱ caꞌna̱ꞌ nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ, ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ cúú man soꞌ, ne̱ cata̱j nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ na̱nj ado̱nj. Asa̱ꞌ quisíj, ga̱a ne̱ doj a̱ tiha̱ꞌ yuꞌunj uún nij soꞌ man nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Pilató a.
65Ne̱ cataj Pilató rihaan nij soꞌ a:
―Vaa tanuu rihaan soj ado̱nj. Ni̱caj soj man tanuu caꞌa̱nj soj tu̱mé soj man yuꞌuj yoꞌ á. Neꞌen maꞌa̱n soj da̱j quiꞌya̱j soj á ―taj Pilató rihaan nij soꞌ a.
66Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ tumé nij soꞌ man yuꞌuj yuvej yoꞌ a. Dan me se cachrón nij soꞌ yánj nichra̱j tuꞌva yuvej caráán tuꞌva yuꞌuj yoꞌ, ne̱ caꞌneꞌ nij soꞌ suun rihaan tanuu tu̱mé tanuu yuꞌuj a.

موجودہ انتخاب:

San Mateo 27: trc

سرخی

شئیر

کاپی

None

کیا آپ جاہتے ہیں کہ آپ کی سرکیاں آپ کی devices پر محفوظ ہوں؟ Sign up or sign in