SAN MATEO 8

8
Jesús icpɨs tu̱m pɨ̱xiñ jém iniit́wɨɨp jém lepra caacuy
(Mr. 1:40-45; Lc. 5:12-16)
1Cuando quet Jesús jém co̱tsɨcyucmɨ, it́úŋɨyyaj jáyaŋ jém pɨxiñt́am. 2Jesɨc miñ tu̱m pɨ̱xiñ tsa̱m mɨmne, cupúgayñe iña̱ca, iniit́ jém lepra. Ico̱steeñáy jém Jesús. Nɨmpa jém mɨmnewɨɨp:
—MánO̱mi, siiga iŋwɨ̱aŋja̱m, wɨa̱p anacpɨs.
3Jesɨc Jesús ichɨccunúc jém pɨ̱xiñ, iñɨ́máy:
—Aŋwɨ̱aŋja̱m. Micuáyñeum.
Jesɨc yaj nɨ̱mi jém Jesús, pɨsum jém pɨ̱xiñ, wɨ̱tsɨ́yum jém iña̱ca. 4Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ:
—Odoy i̱ aŋmadaayɨ iga ɨch manacpɨs, pero nɨ̱gɨ aŋquejaayɨ jém pa̱nij iga michacneum jém caacuy. Jesɨc chi̱ɨ Dios jém ofrenda juuts nɨmpa jém Moisés iŋquímayooyi iga miixt́a̱p iga nu̱ma mipɨsneum.
Acpɨsta̱ jém capitán imozo
(Lc. 7:1-10)
5Jesɨc núc Jesús jém attebet Capernaum. Tu̱m Romapɨc capitán icunúc Jesús, moj icunucsáy. 6Nɨmpa jém capitán:
—Maestro, mɨmne actɨŋ tu̱m wo̱ñjaychɨ̱xi antɨccɨɨm, tu̱m jém aŋcuyo̱xapaap. Tusacane icumu̱ma. Tsa̱m pɨ̱mi yaacha̱p ixɨ.
7Jesús iñɨ́máy:
—Nɨcpa anacpɨs.
8Nɨmpa jém capitán:
—Maestro, d́a wɨ̱ iga miñɨcpa antɨccɨɨm porque mich agui wɨbɨc mipɨ̱xiñ, ɨch tsa̱m atáŋcaɨ́y. Nada más pɨɨmɨɨyɨ jém caacuy iga ichaguiñ jém aŋcuyo̱xapaap, jesɨc pɨspa. 9Porque ɨch anait́t́im tu̱m anaŋjagooyi iga apɨɨmɨ́ypa. Ɨch anait́t́im soldado jém ampɨɨmɨypaap. Siiga annɨ́máypa jém ansoldado iga nɨguiñ, jesɨc tienes que nɨcpa. Siiga annɨ́máypa iga míñiñ, jesɨc tienes que miñpa. Siiga ampɨɨmɨ́ypa tu̱m jém acuyo̱xapaap iga iwad́iñ alguna cosa, jesɨc tienes que iwatpa.
10Jesɨc mimatoŋ jém Jesús junɨmpa jém capitán, agui ipooñaŋja̱m. Iñɨ́máy Jesús jém it́úŋɨyyajpaap:
—Nu̱ma mannɨ́máypa, icuwɨ̱t́i tannación de Israel d́a ampát ni tu̱m pɨ̱xiñ wɨa̱p icupɨc Dios juuts yɨ́p capitán. 11Mannɨ́máypat́im iga tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am jém d́apɨc je de Israel miñyajpa ju̱t́quej yɨ́p naxyucmɨ. Miñyajpa aŋnɨɨsa̱umɨpɨc y aŋyo̱msa̱umɨpɨc. Iwaganaco̱ñyajpa jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ jém Abraham, Isaac y Jacob ju̱t́ iŋjacpa Dios. 12Pero wa̱t́i jém Israelpɨc pɨxiñt́am jém iniit́wɨɨp derecho iga tɨgɨypa ju̱t́ iŋjacpa Dios, quebacputyajta̱p. Tsacyajta̱p aŋsɨ̱cmɨ jém piichcɨɨm. Jemum tsa̱m wejyajpa, tsa̱m iñichyajpa it́ɨts.
13Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém capitán:
—Nɨcsɨm iñt́ɨcmɨ. Mich iŋcupɨc iga Dios miwadáy juuts mich iñxunpa. Je̱mpam iwat.
Jeet́i hora pɨsum jém icuyo̱xapaap.
Pɨs jém Peto imɨɨda̱pa
(Mr. 1:29-31; Lc. 4:38-39)
14Cuando núc Jesús jém Peto it́ɨccɨɨm, iix iga wo̱ne icheesmɨ jém Peto imɨɨda̱pa. Tsa̱m pɨ̱mi jawaŋɨ́y. 15Jesɨc Jesús ichɨgáy jém yo̱mo icɨ. Ichac jém jawaŋ, jeet́i rato tsucum, moj icwícyaj jém Jesús con icuyujcɨɨwiñ.
Jesús icpɨs jáyaŋ jém mɨmneyajwɨɨp
(Mr. 1:32-34; Lc. 4:40-41)
16Jesɨc piicha̱wum i̱t́i, jém pɨxiñt́am inimíñayyaj Jesús jáyaŋ jém iniit́wɨɨp jém mal espíritu. It́op jém mal espíritu, nada más ijɨ́yáypa iga pud́iñ. Icpɨs it́u̱mpɨy jém mɨmneyajwɨɨp. 17Je̱mpam iwat Jesús iga cupacpa jém aŋma̱t́i juuts ijaychacne jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ jém Isaías. Nɨmpa: “Je iyaac ipɨctsoŋ taɨcht́am taŋcaacuy. Ipɨctsoŋ it́u̱mpɨy jém yaacha̱ji.”
Wa̱t́i it́úŋɨyt́ooba Jesús
(Lc. 9:57-62)
18Jesɨc cuando iix Jesús iga aŋtuuma̱yajpa tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am, iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Tanɨctámpa jém laguna aŋwiñt́uc.
19Jesɨc miñ tu̱m jém escribaspɨc maestro. Icunúc jém Jesús, iñɨ́máy:
—Maestro, mantúŋɨ́ypa ju̱t́quej ju̱t́ miñɨcpa.
20Jesús iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ:
—Jém zorra iniit́ ijos ju̱t́ moŋpa. Jém jon iniit́t́im ipeeñi. Pero ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, d́a anai̱ ju̱t́ anacjejpa aŋco̱bac.
21Jesɨc tuŋgac jém icuyujcɨɨwiñ iñɨ́máy jém Jesús:
—MánO̱mi, ajɨ́gaayɨ iga wiñt́i nɨcpa aŋcum jém anja̱tuŋ. Ocmɨ mantúŋɨ́ypa.
22Pero Jesús iñɨ́máy:
—Mi̱ñɨ atúŋɨɨyɨ. Tsa̱cɨ jém caaneyajwɨɨp iga nacumyajta̱p jeeyaj.
Jesús icteeñaŋjacpa jém sa̱wa y jém nɨɨpoa
(Mr. 4:35-41; Lc. 8:22-25)
23Jesɨc Jesús tɨgɨy tu̱m barcojo̱m. Tɨgɨyt́im mex jém icuyujcɨɨwiñ. 24Ocmɨ moj po̱yi jém sa̱wa jém laguna. Tsa̱m pɨ̱mi poypa hasta tɨgɨypa nɨ jém barcojo̱m. Pero moŋpa Jesús. 25Jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ nɨc ichɨcyus. Iñɨ́mayyaj:
—MánO̱mi, acɨacputtaamɨ porque tacumoŋtámpam nɨɨcɨɨm.
26Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—¿T́iiga tsa̱m micɨ̱ŋtámpa? ¿Que d́a iŋcupɨcpa ni uxaŋ iga Dios miyo̱xpátpa?
Jesɨc tsucum Jesús, iñɨ́máy jém sa̱wa y jém nɨɨpoa iga teeñaŋjaguiñ. Jesɨc teeñaŋjac jém sa̱wa y jém nɨɨpoa. D́am t́i tsɨgóypa. 27Jém icuyujcɨɨwiñ agui ipooñaŋja̱myaj. Nanɨ́mayyajta̱ entre jeeyaj:
—¿I̱apaap yɨ́p pɨ̱xiñ iga iñɨ́máy jém sa̱wa y nɨɨpoa iga teeñiñ y icupɨcpa?
Jém Gadarapɨc pɨ̱xiñ jém imatsnewɨɨp jém mal espiritu
(Mr. 5:1-20; Lc. 8:26-39)
28Jesɨc cuando núc Jesús jém laguna aŋwiñt́uc jém naxyucmɨ de Gadara, ipát wɨste̱n pɨ̱xiñ jém imatsnewɨɨp jém mal espíritu. Putyaj jém camposanto, icunúcyaj Jesús. Tsa̱m pɨ̱mi maloyaj juuts tu̱m jɨmñi ani̱mat. Tsa̱m pɨ̱mi icɨ̱ŋyajpa jém it́yajwɨɨp je̱m, d́a i̱ wɨa̱p iñas jém tuŋjo̱m. 29Jesɨc pɨ̱mi jɨyyajpa jém wɨste̱n. Nɨmyaj:
—¿T́iiga mit́ɨgɨycúmpa con aɨcht́am? Mich miJesús jém Yucmɨpɨc Dios miMa̱nɨc. ¿Que mimiñ yɨɨm iga anyaachwattámpa antes que d́anam núcpa jém íŋaŋpɨc ja̱ma?
30Jesɨc d́a más juumɨ it́yaj tsa̱m jáyaŋ yo̱ya. Wícpa ixɨɨyaj. 31Jesɨc jém mal espíritu icunucsáy jém Jesús. Nɨmpa:
—Siiga antoptámpa, ajɨ́gayt́aamɨ iga atɨgɨypa jém yo̱ya ia̱namaŋjo̱m.
32Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—¡Nɨcsɨm!
Jesɨc putyajum jém mal espíritu. Tɨgɨyyaj jém yo̱ya ia̱namaŋjo̱m. Jesɨc póyaŋtsucumyaj jém yo̱ya. Poyi̱mɨ quetyaj jém tejajyucmɨ, actɨŋyaj jém laguna, jicjiccayaj nɨɨcɨɨm.
33Tsa̱m pɨ̱mi ichɨgaŋjécyaj jém iwatyajpáppɨc cuenta jém yo̱ya. Poyi̱mɨ nɨcyajpa it́ɨcmɨ. Cuando núcyaj, moj iŋmadayyaj los demás t́i iñasca jém imatsnewɨɨp id́ɨc jém mal espíritu. 34Jesɨc it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp jém attebet, nɨc iámyaj jém Jesús. Cuando iixyaj, icunucsayyajpa iga cáyiñ de jém naxyucmɨ de Gadara.

Zvasarudzwa nguva ino

SAN MATEO 8: poi

Sarudza vhesi

Pakurirana nevamwe

Sarudza zvinyorwa izvi

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in