Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Žalmy 22:1-31

Žalmy 22:1-31 - Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne. Hrdlo mi vyschlo ako črepiny, jazyk sa mi prilepil na podnebie, vrhol si ma do prachu smrti. Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú. Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi pred mečom život, to jediné, čo mám, z moci psov. Vytrhni ma z tlamy levovej, spred rohov byvolov! — A ty si ma vypočul. Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Celé Jákobovo potomstvo, oslavujte ho! Celé Izraelovo potomstvo, majte pred ním bázeň! Veď on neopovrhol biednym úbožiakom ani sa ho neštítil. Neodvrátil od neho svoju tvár; vypočul ho, keď volal o pomoc. Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. Pred bohabojnými splním svoje sľuby. Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. „Nech navždy žijú vaše srdcia!“ Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všetky kmene národov budú sa ti klaňať. Hospodinovi patrí vláda, on panuje nad národmi. Pred ním sa sklonia všetci mocní zeme, pred ním padnú všetci, čo zostupujú do prachu zeme, tí, čo si nemôžu zachovať život. Potomstvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam.

Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne. Hrdlo mi vyschlo ako črepiny, jazyk sa mi prilepil na podnebie, vrhol si ma do prachu smrti. Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú. Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi pred mečom život, to jediné, čo mám, z moci psov. Vytrhni ma z tlamy levovej, spred rohov byvolov! — A ty si ma vypočul. Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Celé Jákobovo potomstvo, oslavujte ho! Celé Izraelovo potomstvo, majte pred ním bázeň! Veď on neopovrhol biednym úbožiakom ani sa ho neštítil. Neodvrátil od neho svoju tvár; vypočul ho, keď volal o pomoc. Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. Pred bohabojnými splním svoje sľuby. Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. „Nech navždy žijú vaše srdcia!“ Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všetky kmene národov budú sa ti klaňať. Hospodinovi patrí vláda, on panuje nad národmi. Pred ním sa sklonia všetci mocní zeme, pred ním padnú všetci, čo zostupujú do prachu zeme, tí, čo si nemôžu zachovať život. Potomstvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam.

Žalmy 22:1-31

Žalmy 22:1-31