Žalmy 22:1-11

Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?
Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku.
Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš.
Volám v noci — neviem sa utíšiť.
Ty, Svätý, tróniš
nad chválami Izraela.
Naši otcovia dúfali v teba,
dúfali, a ty si ich vyslobodzoval.
Volali k tebe, a boli zachránení.
Dúfali v teba, a neboli zahanbení.
Som ako červ, nie ako človek;
ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli.
Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi,
uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou:
„Spoľahol sa na Hospodina,
mal by ho zachrániť.
Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“
Veď ty si ma vytiahol z lona matky,
na jej prsiach dával si mi nádej.
Od svojho zrodu odkázaný som na teba,
ty si môj Boh už od lona matky.