EmócieUkážka

Ježiš plakal

Už si niekedy trpel tak veľmi, že ti žiadne slová nepomohli? Možno si zažil nepredstaviteľnú bolesť a smútok. Alebo si sa možno snažil utešiť niekoho iného. Ale v týchto chvíľach málokedy pomôžu naše zlomené srdcia vyliečiť vhodné slová. Zvyčajne je to niekto, kto stojí pri nás v tej bolestnej chvíli, a tým to mení. 

A preto iba dve slová vytvárajú jeden z najsilnejších veršov v celom Písme: 

Ježiš zaplakal.Ján 11,35

Ježiš sám zažil bolesť, stratu, smútok a žiaľ. A hoci Ježiš vedel, ako sa tento príbeh skončí, aj tak si počas jeho prežívania poplakal. 

Vráťme sa naspäť a priblížme si tento neuveriteľný príbeh. Ježiš sa dozvedá o jednom zo svojich drahých priateľov, Lazárovi, že je chorý. Ježiš prehlási, že jeho choroba sa neskončí smrťou. Ale keď sa mu priťaží, Ježiš ho nejde uzdraviť. 

Posuňme sa ďalej, Ježiš sa dozvedá, že Lazár zomrel, a vydáva sa na cestu, aby ho s rodinou navštívil. Ježiš hovorí s oboma Lazarovými sestrami a vidí ich plakať. Ako na to reagoval? 

Nezľahčuje ich bolesť. Neponúka jednoduché rady ani skvelo znejúce frázy. Je s nimi a plače. 

Krátko na to Ježiš vzkriesi úžasným zázrakom Lazára z mŕtvych, čím predznamenáva svoje vlastné vzkriesenie, ktoré nám všetkým poskytne príležitosť byť s Bohom priateľmi. 

Vzkriesenie Lazára je zázrak, ktorý nám má pripomenúť, že Boh môže oživiť naše sklamanie, náš smútok a našu bolesť. Môže vziať to, čo je stratené, a znovu to celé obnoviť. Mnohí z nás však častejšie žijú v strede príbehu. Sme zaseknutí pred zázrakom - žijeme v očakávaní. 

Lazárov príbeh nám dáva nádej nielen preto, že má šťastný koniec, ale aj preto, že slúžime Bohu, ktorý jes nami v každej časti príbehu. Boh je nablízku ľuďom so zlomeným srdcom. Keď plačeme, Ježiš je s nami. On nám rozumie. Vidí nás a stretáva sa s nami v našej bolesti a sklamaniach.  

Naše emócie sú Božím darom, ktorý nám má pripomenúť, aby sme boli v Jeho blízkosti. Keď teda prežívame smútok, nemusíme ho odsúvať nabok. Aj keď už vieme, ako sa príbeh skončí, je v poriadku si uprostred poplakať, pretože plač môže byť stále uctievaním, keď doň pozveme Boha. 

Modli sa:Ježišu, ďakujem Ti, že si mi ukázal, ako môžem bolesť spracovať. Ďakujem, že si so mnou, keď plačem, keď čakám a keď sa klaniam. Pozývam Ťa do celej mojej terajšej bolesti. Pomôž mi, aby som neignoroval svoj smútok, ale aby som aj uprostred neho prežíval Tvoju radosť. Dávam Ti všetko. V Ježišovom mene, amen.