EmócieUkážka

Tvoje pocity môžu byť palivom pre tvoju vieru 

Mal si niekedy pocit, že tvoje pocity sú v rozpore s tvojou vierou? Možno nasleduješ Ježiša, ale ten jeden kamarát neustále zverejňuje na sociálnych sieťach veci, z ktorých ti ide hlava okolo. Možno si sa pristihol pri tom, že kričíš na svoje deti alebo na členov svojej rodiny. Alebo sa možno nevieš zbaviť úzkosti z nejakej neistoty, ktorou práve prechádzaš.

Všetci sme to zažili. Všetci sme sa stretli s nepríjemnými emóciami, ktoré nás prinútili zamyslieť sa nad tým, či je naša viera krehká.

Ale čo ak naše pocity a naša viera nie sú vo vzájomnom boji? Čo ak naše pocity môžu v skutočnosti poháňať našu vieru?

Ježiš prišiel ako jeden z nás. Bol úplne človekom a úplne Bohom. Prežíval všetky naše emócie, a predsa nezhrešil. Emócie nie sú problémom - problémom sa zvyčajne môže stať naša reakcia na ne.

Akokoľvek by sme teda chceli svoje emócie skryť, zabudnúť na ich existenciu alebo ich otupiť kilami zmrzliny - je dôležité pamätať na to, že naše emócie stvoril Boh. Prepojil nás, aby sme dokázali myslieť a cítiť.

V skutočnosti v celom Písme vidíme, ako sa Ježiš hnevá, rozčuľuje, je frustrovaný a prežíva mnoho ďalších emócií. A v každej emócii si všimneme, že sa užšie spája so svojím Otcom.

V skutočnosti v Matúšovi 26,37-39 vidíme, ako sa Ježiš rozrušuje a trápi kvôli hroziacemu ukrižovaniu. A predsa sa uprostred svojej bolesti modlí k Otcovi, aby sa stala Božia vôľa.

To je kľúč. Ježiš neignoruje svoju vlastnú bolesť a neignoruje ani tú našu. Namiesto toho sľúbil, že v nej bude s nami. Naše pocity teda môžu poháňať našu vieru, ale len vtedy, keď nás pošlú bežať k Otcovi. 

Stačí sa pozrieť na to, čo Ježiš hovorí v Jánovi 16,20, keď hovorí učeníkom, čo sa s ním stane:  

„Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.“ Ján 16,22 

Ježiš vedel, čo je cieľom jeho bolesti, ale nezmenšoval pritom smútok učeníkov. Ježiš uznal, že budú plakať, oplakávať ho a budú smutní z toho, čo sa stane. Nepovedal im, aby sa s tým „vyrovnali“, aby to „pretrpeli“ alebo aby to „ignorovali“. V skutočnosti povedal, že smútok sa zmení na radosť.

Mať pocity neznamená zlyhanie. Sú pripomienkou, aby sme išli k Otcovi. V nasledujúcich dňoch budeme teda hovoriť o tom, ako Ježiš reagoval na niektoré svoje pocity, keď bol tu na zemi, a ako to ovplyvňuje naše dnešné konanie.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za to, že si ma stvoril s emóciami. Kedykoľvek sa cítim nahnevaný, vystrašený, frustrovaný, smutný, plný radosti alebo čokoľvek medzi tým, pomôž mi utiekať sa k Tebe. Dnes som sa cítil ____, ale viem, že Ty si tu so mnou. Ukáž mi, čo ma chceš naučiť cez tento pocit, a pomôž mi odpovedať spôsobom, ktorý si ctí Teba i ostatných ľudí. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.