Pánova ModlitbaUkážka

Ochrana

A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého

Biblia považuje za samozrejmosť, že bojujeme proti zlu. A tento boj nezahŕňa len odpor voči nejakým abstraktným princípom zla, ale zlého v osobnej podobe. Predstavu nenávistnej inteligentnej sily zla, ktorá dnes pôsobí vo svete, berie vážne len veľmi málo ľudí, pokiaľ nie sú veriaci. Vzhľadom na dôkazy o zle v dnešnom svete to považujem za trochu prekvapujúce. Toto popieranie zla má zrejme niekoľko dôvodov. Zlo je často zobrazené karikatúrne (spomeň si na červeno odetého čerta s vidlami). Alebo je zlo zneužívané v tragických prípadoch nevydarených exorcizmov či patetických vetách typu „diabol ma to donútil spraviť“. 

Začnime tým zaujímavým slovom zlého. Staršie biblické verzie Pánovej Modlitby chápali myšlienku, že sme „zbavení zlého“, ako abstraktný filozofický stav. Existuje však všeobecná zhoda, že Ježiš tu myslí zbavenie sa zlej bytosti. Tu nastáva veľa otázok a odkazujem vás na moju knihu o Pánovej Modlitbe, kde sa im venujem podrobnejšie. Napriek tomu sa zdá, že ak chceme byť dôslednými „biblickými kresťanmi“, musíme veriť aj v prítomnosť nejakej zlej duchovnej bytosti, nekonečne podradenej Bohu, ale schopnej odporovať mu. Bytosti, ktorá je zlým a mocným protivníkom veriacich. V skutočnosti je v dnešnej dobe často ľahšie veriť v existenciu diabla než dobrého Boha. 

Zlý je spomenutý ako pôvodca pokušenia. Aj s tým by sme mali zaobchádzať opatrne. Môžeme nadobudnúť nebezpečnú predstavu, že sám Boh nás pokúša, a v modlitbe Otče náš žiadame Boha, aby to „zmiernil". No asi najlepším spôsobom, ako pasáž vnímať, je odlíšiť skúšku a pokušenie. Skúška, či už fyzická alebo duchovná, je dobrá vec. Zvládnutie skúšky nás povzbudí a umožní nám uvedomiť si, že sme vyrástli. Aj keď nás Boh môže skúšať kvôli tomu, aby sme vyrástli, diabol môže skúšku premeniť na pokušenie a zlomiť nás. 

Môže nám pomôcť, že táto pasáž hovorí o niečom, čo môžeme popísať ako oboje, pokušenie a skúšku. Z Božieho uhla pohľadu prechádzame skúškou, ktorá preukazuje kvalitu našej viery. Ak skúškou prejdeme, môže nás tento znak duchovného rastu povzbudiť. Ak však predpokladáme existenciu diabla, môžeme tú istú skúšku vnímať z inej perspektívy a ak zlyháme, diabol negatívne ovplyvní našu kresťanskú vieru.

Tak za čo sa modlíme? Jednoducho sa modlíme, že ak budeme čeliť pokušeniu či skúške, vyhráme a nepadneme. Modlíme sa, aby nám Boh pomohol odolávať výzvam Zlého.  Dovoľ, aby som ti ponúkol tri návrhy.

Po prvé, mali by sme si uvedomiť, že na nás doliehajú skúšky a pokušenia každý deň, a všetkými spôsobmi. Musíme byť pripravení.

Po druhé, zlému nečelíme bezbranní. Boh dal svojim deťom Ducha Svätého, aby im pomáhal. Je neuveriteľnou hlúposťou pokúšať sa vysporiadať s nejakým vážnym pokušením bez toho, aby sme sa uchýlili k tomu, koho Boh dal svojim deťom, aby ich bránil.

Po tretie. Klasická taktika „Zlého" je, že keď padneme – a my skôr či neskôr padneme, – snaží sa nás presvedčiť, že sme týmto zlyhaním s Bohom navždy skončili. Pravda je taká, že ak sme skutočne Božie deti, náš nebeský Otec nás nezavrhne, aj keď ho naše zlyhanie zarmúti. Náš neúspech v skúške nezničí podstatu nášho vzťahu s nebeským Otcom – ostávame jeho deťmi – ale poškodí to kvalitu nášho vzťahu.