Rút 2:1-23
Rút 2:1-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz. Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď, dcéra moja!“ Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Boazovi z Elimelechovho rodu. Vtedy prišiel z Betlehema Boaz a povedal žencom: „Hospodin s vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa Hospodin požehná!“ Boaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: „Čia je tá mladá žena?“ Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: „Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s Noémi z moábskych polí. Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“ Vtedy Boaz oslovil Rút: „Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc! Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.“ Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?“ Boaz jej odvetil: „Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.“ Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“ Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.
Rút 2:1-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz. Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď, dcéra moja!“ Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Boazovi z Elimelechovho rodu. Vtedy prišiel z Betlehema Boaz a povedal žencom: „Hospodin s vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa Hospodin požehná!“ Boaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: „Čia je tá mladá žena?“ Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: „Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s Noémi z moábskych polí. Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“ Vtedy Boaz oslovil Rút: „Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc! Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.“ Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?“ Boaz jej odvetil: „Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.“ Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“ Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.
Rút 2:1-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz. Moabka Rút povedala Noemi: „Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!“ Ona jej odvetila: „Choď, dcéra moja!“ Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva. A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: „Pán nech je s vami!“ Oni mu odpovedali: „Požehnaj ťa Pán!“ Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: „Čia je to deva?“ Služobník, dozorca žencov, mu povedal: „To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny. Aj ma požiadala: »Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch.« Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma.“ Bóz sa prihovoril Rút: „Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc! Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!“ Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: „Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?“ Bóz jej odpovedal: „Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!“ Ona mu odpovedala: „Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou.“ A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: „Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!“ Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo. Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: „Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí! Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!“ Tak zbierala klásky do večera a keď vymlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa. Keď jej svokra videla, koľko nazbierala, a keď okrem toho vyňala a podala, čo jej zvýšilo, keď sa nasýtila, vravela jej svokra: „Kdeže si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný človek, ktorý sa staral o teba!“ Vtedy oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: „Meno muža, u ktorého som dnes pracovala, je Bóz.“ Noemi povedala svojej neveste: „Nech Pán požehná človeka, ktorý neodoprel svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!“ A vravela ďalej: „Ten človek je naším príbuzným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať za nás krvnú pomstu.“ A Moabka Rút rozprávala ďalej: „Aj to mi ešte povedal: »Drž sa mojich služobníkov, kým nedokončia celú moju žatvu!«“ Noemi povedala svojej neveste: „Dobre je to, dcéra moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného.“ Tak sa držala pri zbieraní klasov Bózových služobníc až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.
Rút 2:1-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Noémi mala po manželovi známeho, zámožného muža z Elímelechovho rodu. Volal sa Bóaz.Moábka Rút povedala Noémi: Dovoľ mi ísť na pole, a budem zbierať klasy za tým, u koho nájdem priazeň. I odpovedala jej: Choď, dcéra moja!A ona odišla. Prišla a zbierala na poli za žencami, a tu došla náhodou na diel poľa Bóazovho, ktorý pochádzal z Elímelechovho rodu.Vtedy Bóaz prišiel z Betlehema a povedal žencom: Hospodin s vami!Potom sa spýtal sluhu, postaveného nad žencami: Čia je táto deva?Sluha, postavený nad žencami, odpovedal: Je to moábska deva, ktorá sa vrátila s Noémi z moábskych stránía povedala: Chcela by som zbierať a zhromažďovať klasy medzi snopami za žencami! Prišla a zostala tu od rána až doteraz. A neodpočívala doma ani chvíľku. Vtedy Bóaz povedal Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď zbierať na iné pole, ani neodchádzaj odtiaľto! Pridŕžaj sa len mojich služobníc!Upieraj oči na pole, na ktorom ony žnú, a choď za nimi. Veď som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia.Vtedy padla na tvár, poklonila sa až k zemi a spýtala sa ho: Prečo som našla priazeň u teba, že si sa ma ujal? Veď ja som cudzinka!Bóaz jej odpovedal: Oznámili mi všetko, čo si učinila svojej svokre po smrti svojho muža, že si opustila svojho otca, matku, rodnú krajinu a išla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala.Hospodin nech ti odplatí za to, čo si urobila, nech sa ti dostane dokonalej odmeny od Hospodina, Boha izraelského, pretože si prišla hľadať útočisko pod Jeho krídlami.Nato odpovedala: Kiež by som našla priazeň v tvojich očiach, pane môj, veď si ma potešil a prehovoril si k srdcu svojej služobnice, hoci nie som ani jedna z tvojich služobníc.Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala.Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi!Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej!Tak zbierala na poli až do večera. Keď vymlátila, čo nazbierala, bola toho éfa jačmeňa.Vzala to a šla do mesta. Svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej, čo jej ostalo, keď sa nasýtila.Vtedy jej svokra povedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Potom oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. Vtedy povedala Noémi svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neodoprel svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Potom jej Noémi povedala: Ten muž je náš príbuzný a patrí k tým, ktorí sú povinní vykúpiť náš majetok.Vtedy povedala Moábka Rút: Aj toto mi ešte povedal: Pridŕžaj sa mojich sluhov, kým nepožnú všetko, čo je moje!Vtedy povedala Noémi neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že vychádzaš s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.A pridŕžala sa Bóazových služobníc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svokry.