Žalmy 22:1-31
Žalmy 22:1-31 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne. Hrdlo mi vyschlo ako črepiny, jazyk sa mi prilepil na podnebie, vrhol si ma do prachu smrti. Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú. Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi pred mečom život, to jediné, čo mám, z moci psov. Vytrhni ma z tlamy levovej, spred rohov byvolov! — A ty si ma vypočul. Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Celé Jákobovo potomstvo, oslavujte ho! Celé Izraelovo potomstvo, majte pred ním bázeň! Veď on neopovrhol biednym úbožiakom ani sa ho neštítil. Neodvrátil od neho svoju tvár; vypočul ho, keď volal o pomoc. Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. Pred bohabojnými splním svoje sľuby. Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. „Nech navždy žijú vaše srdcia!“ Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všetky kmene národov budú sa ti klaňať. Hospodinovi patrí vláda, on panuje nad národmi. Pred ním sa sklonia všetci mocní zeme, pred ním padnú všetci, čo zostupujú do prachu zeme, tí, čo si nemôžu zachovať život. Potomstvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam.
Žalmy 22:1-31 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku. Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: „Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“ Veď ty si ma vytiahol z lona matky, na jej prsiach dával si mi nádej. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky. Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by pomohol. Obkľúčilo ma mnoho býčkov, bášanské býky ma obstúpili. Roztvorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev. Som ako rozliata voda, uvoľnili sa mi všetky kosti. Moje srdce je ako vosk, roztopilo sa vo mne. Hrdlo mi vyschlo ako črepiny, jazyk sa mi prilepil na podnebie, vrhol si ma do prachu smrti. Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú. Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi pred mečom život, to jediné, čo mám, z moci psov. Vytrhni ma z tlamy levovej, spred rohov byvolov! — A ty si ma vypočul. Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Celé Jákobovo potomstvo, oslavujte ho! Celé Izraelovo potomstvo, majte pred ním bázeň! Veď on neopovrhol biednym úbožiakom ani sa ho neštítil. Neodvrátil od neho svoju tvár; vypočul ho, keď volal o pomoc. Od teba pochádza môj chválospev vo veľkom zhromaždení. Pred bohabojnými splním svoje sľuby. Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. „Nech navždy žijú vaše srdcia!“ Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všetky kmene národov budú sa ti klaňať. Hospodinovi patrí vláda, on panuje nad národmi. Pred ním sa sklonia všetci mocní zeme, pred ním padnú všetci, čo zostupujú do prachu zeme, tí, čo si nemôžu zachovať život. Potomstvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozprávať budúcim pokoleniam.
Žalmy 22:1-31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli. No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.“ Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol. Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách. Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov. Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu. Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: „Naveky nech žijú ich srdcia!“ Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi. Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi
Žalmy 22:1-31 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Pre hudobný prednes na nápev Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení. Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! Veď Ty si ma vyviedol zo života matky, dal si mi nádej na matkiných prsiach. Odkázaný som na Teba už od života matky, od lona matky mojej Ty si Boh môj! Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. Obkľúčilo ma mnoho juncov, mocné býky z Bášánu ma obklopili. Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale Ty, Hospodine, nevzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi dušu pred mečom, moju jedinú z moci psov. Zachráň ma z tlamy leva a z rohov byvolov. Ty si ma vypočul. O Tvojom mene budem rozprávať svojim bratom, uprostred zhromaždenia chcem Ťa chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! Bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela! Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho. Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja. Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky! Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všetky čeľade národov. Lebo Hospodinovi patrí kraľovanie, On je vladárom nad národmi. Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať. Potomstvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi
