Príslovia 13:1-25
Príslovia 13:1-25 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Múdry syn, to je otcova výchova, no posmešník nepočúva výčitky. Z ovocia svojich slov každý zakúsi dobro, zradcovia však bažia po násilí. Ten, kto si dáva pozor na ústa, chráni si život, no tomu, čo si naširoko otvára ústa, hrozí pohroma. Duša lenivca túži a nemá nič, ale duša usilovných je úplne spokojná. Spravodlivý nenávidí falošné slová, kým bezbožný koná nehanebne a opovržlivo. Spravodlivosť stráži toho, kto kráča bezúhonnou cestou, lež hriešnika zvalí bezbožnosť. Niekto sa robí bohatým, a nemá nič, iný sa robí chudobným, a má veľa majetku. Výkupným za život človeka je jeho bohatstvo, no bedár nedbá na hrozbu. Svetlo spravodlivých jasne žiari, zatiaľ čo lampa bezbožníkov zhasína. Pýcha vyvoláva iba roztržku, ale tí, čo si dajú poradiť, vlastnia múdrosť. Nečestne nadobudnutý majetok sa stráca, no tomu, čo ho po troche zbiera, sa zväčší. Odďaľovaním nádeje chorľavie srdce, kým splnená túžba je stromom života. Kto slovom pohŕda, uškodí sám sebe, no kto má v úcte prikázanie, bude odmenený. Náuka múdreho je prameňom života, odvádza od smrtonosných pascí. Dobrý názor si získava priazeň, zradcovia však zotrvajú na svojej ceste. Každý rozvážny koná rozumne, zatiaľ čo hlupák šíri bláznovstvo. Neverný posol upadá do nešťastia, ale verný vyslanec prináša uzdravenie. Chudoba s hanbou postihnú toho, čo nedbá na napomínanie, no ten, čo prijíma pokarhanie, bude poctený. Splnená túžba lahodí duši, lež bláznom sa protiví vyhýbať zlu. Kto chodí s múdrymi, bude múdry, ale kto sa drží bláznov, zle pochodí. Hriešnikov stíha nešťastie, no odmena spravodlivých je šťastím. Dobrák zanechá dedičstvo svojim vnukom, majetok hriešnika sa však zachová pre spravodlivého. Veľa obživy môže priniesť pole chudobného, no nespravodlivosť mu ho uchváti. Kto šetrí palicu, nenávidí syna, kto ho však miluje, včas ho vychováva. Spravodlivý sa naje dosýta, ale brucho bezbožníkov zíva prázdnotou.
Príslovia 13:1-25 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Múdry syn, to je otcova výchova, no posmešník nepočúva výčitky. Z ovocia svojich slov každý zakúsi dobro, zradcovia však bažia po násilí. Ten, kto si dáva pozor na ústa, chráni si život, no tomu, čo si naširoko otvára ústa, hrozí pohroma. Duša lenivca túži a nemá nič, ale duša usilovných je úplne spokojná. Spravodlivý nenávidí falošné slová, kým bezbožný koná nehanebne a opovržlivo. Spravodlivosť stráži toho, kto kráča bezúhonnou cestou, lež hriešnika zvalí bezbožnosť. Niekto sa robí bohatým, a nemá nič, iný sa robí chudobným, a má veľa majetku. Výkupným za život človeka je jeho bohatstvo, no bedár nedbá na hrozbu. Svetlo spravodlivých jasne žiari, zatiaľ čo lampa bezbožníkov zhasína. Pýcha vyvoláva iba roztržku, ale tí, čo si dajú poradiť, vlastnia múdrosť. Nečestne nadobudnutý majetok sa stráca, no tomu, čo ho po troche zbiera, sa zväčší. Odďaľovaním nádeje chorľavie srdce, kým splnená túžba je stromom života. Kto slovom pohŕda, uškodí sám sebe, no kto má v úcte prikázanie, bude odmenený. Náuka múdreho je prameňom života, odvádza od smrtonosných pascí. Dobrý názor si získava priazeň, zradcovia však zotrvajú na svojej ceste. Každý rozvážny koná rozumne, zatiaľ čo hlupák šíri bláznovstvo. Neverný posol upadá do nešťastia, ale verný vyslanec prináša uzdravenie. Chudoba s hanbou postihnú toho, čo nedbá na napomínanie, no ten, čo prijíma pokarhanie, bude poctený. Splnená túžba lahodí duši, lež bláznom sa protiví vyhýbať zlu. Kto chodí s múdrymi, bude múdry, ale kto sa drží bláznov, zle pochodí. Hriešnikov stíha nešťastie, no odmena spravodlivých je šťastím. Dobrák zanechá dedičstvo svojim vnukom, majetok hriešnika sa však zachová pre spravodlivého. Veľa obživy môže priniesť pole chudobného, no nespravodlivosť mu ho uchváti. Kto šetrí palicu, nenávidí syna, kto ho však miluje, včas ho vychováva. Spravodlivý sa naje dosýta, ale brucho bezbožníkov zíva prázdnotou.
Príslovia 13:1-25 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Múdry syn (sa rád podrobuje) otcovej disciplíne, posmievač zasa nedbá na hromovanie. Dobrý (smie) požívať z ovocia spravodlivosti, vierolomníci však bažia po násilenstve. Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu (hrozí) pohroma. Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných, baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí. Spravodlivému (človeku) sa hnusí činnosť nečestná, bezbožný sa však (uvrhuje) do hanby a potupy. Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty, bohaprázdnosť však povaľuje (toho, kto sa dopúšťa) hriechu. Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, (iný) sa robí chudobným, a (vládne) veľkým majetkom. Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve, bedár však nepočúva vyhrážky. Svetlo spravodlivých veselo (plápolá), zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína. Pýchou sa vyvoláva iba roztržka, tí však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú sa) múdrosti. Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie, ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva. Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť, splnená túžba je však stromom života. Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe samému, kto si však váži prikázanie, tomu sa dostane odplaty. Náuka mudrca je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť. Dobrý rozum získava náklonnosť, púť pohŕdačov je však tvrdá (ako štrk). Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou, blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv. Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek. Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu, ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený. Splnená túžba lahodí, lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich), druhovi bláznov sa však plano povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán). Dobrý (človek) porúča detným deťom dedičstvo, no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému. Je veľa chleba na prielohu chudobných, bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou. Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu. Spravodlivý sa môže najesť dosýta, lež brucho bezbožných biedu trie.
Príslovia 13:1-25 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Múdry syn poslúcha napomínanie otcovo, ale posmešník nepočúva karhanie. Z ovocia úst človek jedáva dobré, ale žiadosť neverných znamená násilie. Kto si dá pozor na ústa, zachová si život, tomu však, kto roztvára pery, hrozí skaza. Lenivec baží, a nemá nič, ale túžba usilovných bude naplnená. Spravodlivý nenávidí lživé slovo, ale bezbožný koná odporne a hanebne. Spravodlivosť chráni toho, kto chodí bezúhonne, ale bezbožnosť privádza hriešnika k pádu. Niekto predstiera, že je bohatý, a nemá nič, iný, že je chudobný, a má mnoho majetku. Človek má výkupné za život vo svojom bohatstve, ale chudobný ani nepočuje o vykúpení. Svetlo spravodlivých žiari jasne, ale svieca bezbožných hasne. Človek pýchou vyvoláva len spor, ale pri tých, ktorí si dajú poradiť, je múdrosť. Rýchlo získaný majetok sa zmenší, ale kto zbiera po hŕstke, rozmnožuje ho. Predlžované očakávanie spôsobuje v srdci bôľ, ale splnená túžba je stromom života. Kto pohŕda slovom, zahynie, kto sa však bojí prikázaní, dostane odmenu. Učenie múdreho je žriedlom života, aby človek unikol osídlam smrti. Dobrý rozum získava priazeň, ale cesta neverných je ich záhubou. Opatrný robí všetko rozvážne, ale blázon roztrubuje bláznovstvo. Bezbožný posol vrhá do nešťastia, ale verný posol uzdravuje. Bieda a hanba stihne toho, kto nedbá na karhanie, ale dôjde cti, kto si všíma karhanie. Splnená túžba lahodí duši, ale pre bláznov je ohavnosťou vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, bude múdry, kto však s bláznami drží, tomu sa zle povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, ale spravodlivých odmeňuje dobrota. Dobrý pridelí dedičné vlastníctvo detným deťom, ale majetok hriešnikov bude zachovaný pre spravodlivých. Mnoho pokrmu dáva prieloh chudobných, ale i to býva uchvátené nespravodlivosťou. Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá. Spravodlivý má čo jesť dosýta, ale brucho bezbožných trpí nedostatkom.