Príslovia 1:1-33
Príslovia 1:1-33 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa, ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky, ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť, aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť. Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný získa skúsenosť, aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady. Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú. Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie, lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku. Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ. Keby vraveli: „Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému. Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu. Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou. Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.“ Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka. Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv. — Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. — Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady. Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život. Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“
Príslovia 1:1-33 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa, ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky, ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť, aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť. Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný získa skúsenosť, aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady. Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú. Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie, lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku. Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ. Keby vraveli: „Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému. Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu. Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou. Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.“ Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka. Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv. — Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. — Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady. Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život. Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“
Príslovia 1:1-33 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského. (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné, (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom. Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“ Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“
Príslovia 1:1-33 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Príslovia izraelského kráľa Šalamúna, aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam, "aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti; "aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu. Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť, chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje. "Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou." Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky, lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle. Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj! Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny, "pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu; ""nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou; ""hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec; "syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov! Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia. Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu. "Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má." Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas. Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči: Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie? Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová. "Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku; "nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali, ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza, keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie. Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu. Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi. Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov. Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.