Numeri 14:1-25
Numeri 14:1-25 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?“ Navzájom si vraveli: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. Jozua, syn Núna a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho a celej pospolitosti Izraelitov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva. Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.“ No Mojžiš povedal Hospodinovi: „Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: ‚Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, pozabíjal ich na púšti.‘ Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: ‚Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.‘ Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ!“ Hospodin odpovedal: „Odpúšťam mu, ako si prosil. No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru!“
Numeri 14:1-25 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?“ Navzájom si vraveli: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. Jozua, syn Núna a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho a celej pospolitosti Izraelitov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva. Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.“ No Mojžiš povedal Hospodinovi: „Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: ‚Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, pozabíjal ich na púšti.‘ Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: ‚Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.‘ Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ!“ Hospodin odpovedal: „Odpúšťam mu, ako si prosil. No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru!“
Numeri 14:1-25 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: „Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?“ A hovorili si: „Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev a povedali celej izraelskej pospolitosti: „Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!“ Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. A Pán hovoril Mojžišovi: „Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!“ Ale Mojžiš vravel Pánovi: „Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: »Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!“ Pán odpovedal: „Odpustím, ako si prosil. Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!“
Numeri 14:1-25 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci."Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli!"Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!Vtedy Áron i Mojžiš padli na tvár pred celým zhromaždením zboru Izraelcov. Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, z vyzvedačov, ktorí preskúmali krajinu, si roztrhli rúchaa vraveli celému zboru Izraelcov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je mimoriadne dobrá krajina!Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!Keď celý zbor hovoril, že ich treba ukameňovať, ukázala sa všetkým Izraelcom sláva Hospodinova vo svätostánku. Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud zavrhovať a dokedy mi nebude veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som učinil uprostred neho?Raním ho morom a vyhubím ho, teba však urobím väčším a mocnejším národom, ako je on.Avšak Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale Egypťania počujú, že si svojou silou vyviedol tento ľud spomedzi nich,a povedia to obyvateľom tejto krajiny. Veď počuli, že Ty, Hospodine, si uprostred tohto ľudu, že Ty, Hospodine, dal si sa vidieť zoči-voči, že Tvoj oblak stojí nad ním, a že v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci.Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o Tebe:Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti.Ale teraz nech sa dokáže veľká sila Pánova, ako si hovoril:Hospodin je dlho zhovievajúci a hojný v milosti, On odpúšťa neprávosť a priestupok, ale nenecháva bez trestu, avšak trestá neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.Odpusť, prosím, neprávosť svojho ľudu podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až sem. Vtedy riekol Hospodin: Odpustil som podľa tvojich slov!Avšak akože žijem a akože celá zem bude plná slávy Hospodinovej,nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a pokúšali ma už desaťkrát, a nechceli počúvať môj hlas,"neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju nikto, kto mnou opovrhuje."Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.Keďže teda Amalekijci a Kanaánci bývajú v údolí, zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru!