Nehemiáš 5:1-19
Nehemiáš 5:1-19 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc k svojim židovským krajanom. Niektorí sa sťažovali: „Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.“ Iní hovorili: „Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.“ Ďalší zase vraveli: „Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze. Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva — a niektoré z našich dcér sú už zotročené — sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.“ Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval. Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a dohovorím im: „Vy úžerníčite na úkor svojich bratov!“ Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie a povedal som im: „My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám.“ Nato umĺkli a nenašli slova. Ďalej som povedal: „Nedobre robíte. Nechcete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás pohania, naši nepriatelia, potupovali? Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Odpusťme im tento dlh! Vráťte im teda ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.“ Nato odvetili: „Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš.“ Zavolal som kňazov, pred ktorými som ich zaviazal prísahou, že budú konať podľa tohto sľubu. Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: „Nech Boh takto vytrasie z domu i majetku každého, kto nedodrží toto slovo. Nech bude takto vytrasený a prázdny!“ Nato celý zbor prisvedčil: „Amen!“ Potom oslavovali Hospodina. A ľud urobil, ako sľúbil. Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, teda počas dvanástich rokov — od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa — ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali miestodržiteľské dávky. Predchádzajúci miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud a vyberali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šeklov striebra. Aj ich sluhovia zneužívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. Podieľal som sa i na práci na hradbách. Nekúpili sme pole, ale všetci moji služobníci sa zapojili do práce. Pri mojom stole jedávali Júdovci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám prichádzali z okolitých národov. Denne sa pripravoval jeden vôl, šesť vyberaných oviec, aj hydinu mi pripravovali a raz za desať dní hojne rozličného vína, no miestodržiteľský plat som nepožadoval, lebo služba zaťažovala tento ľud. Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dobro, na všetko, čo som urobil pre tento ľud!
Nehemiáš 5:1-19 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc k svojim židovským krajanom. Niektorí sa sťažovali: „Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.“ Iní hovorili: „Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.“ Ďalší zase vraveli: „Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze. Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva — a niektoré z našich dcér sú už zotročené — sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.“ Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval. Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a dohovorím im: „Vy úžerníčite na úkor svojich bratov!“ Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie a povedal som im: „My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám.“ Nato umĺkli a nenašli slova. Ďalej som povedal: „Nedobre robíte. Nechcete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás pohania, naši nepriatelia, potupovali? Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Odpusťme im tento dlh! Vráťte im teda ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.“ Nato odvetili: „Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš.“ Zavolal som kňazov, pred ktorými som ich zaviazal prísahou, že budú konať podľa tohto sľubu. Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: „Nech Boh takto vytrasie z domu i majetku každého, kto nedodrží toto slovo. Nech bude takto vytrasený a prázdny!“ Nato celý zbor prisvedčil: „Amen!“ Potom oslavovali Hospodina. A ľud urobil, ako sľúbil. Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, teda počas dvanástich rokov — od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa — ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali miestodržiteľské dávky. Predchádzajúci miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud a vyberali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šeklov striebra. Aj ich sluhovia zneužívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. Podieľal som sa i na práci na hradbách. Nekúpili sme pole, ale všetci moji služobníci sa zapojili do práce. Pri mojom stole jedávali Júdovci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám prichádzali z okolitých národov. Denne sa pripravoval jeden vôl, šesť vyberaných oviec, aj hydinu mi pripravovali a raz za desať dní hojne rozličného vína, no miestodržiteľský plat som nepožadoval, lebo služba zaťažovala tento ľud. Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dobro, na všetko, čo som urobil pre tento ľud!
Nehemiáš 5:1-19 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Strhol sa veľký krik ľudu a ich žien proti svojim súkmeňovcom Židom. Jedni vraveli: „Máme veľa synov a dcér, musíme si zadovážiť zbožie, lebo nám treba jesť, aby sme si zachovali život.“ Druhí povedali: „Musíme dať do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo hladujeme.“ Iní zasa hovorili: „Nútení sme požičať si peniaze na kráľovskú daň a pozakladať svoje polia so svojimi vinohradmi. Veď naše telo je také isté ako telo našich bratov. Aké sú ich deti, také isté sú aj naše deti, a my musíme nielen svojich synov, lež i svoje dcéry uvrhovať do poroby. Podaktoré z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vinohrady majú iní.“ Rozsrdil som sa veľmi, keď som počul ich krik a tieto ich reči. Zaumienil som si, že sa pustím do šľachty a predstavených a poviem im: „Vy všetci ste úžerníci voči svojim bratom!“ Zvolal som veľké zhromaždenie proti nim a povedal som im: „My sme vykupovali svojich bratov Židov, ktorí boli predávaní pohanom, ako nám len bolo možné. A vy sami predávate svojich bratov! A predávajú ich našincom!“ Mlčali a nevedeli odpovedať. Povedal som ďalej: „To, čo robíte, je nesprávne. Prečo nekráčate v bázni pred naším Bohom, aby nás naši nepriatelia, pohania, nepotupovali? Veď i ja, i moji bratia, ba i moji služobníci požičiavali sme mnohým peniaze a obilie! Nože, odpusťte im túto pohľadávku! Vráťte im, prosím, ešte dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za peniaze, obilie mušt a olej, ktoré ste im požičali!“ Odvetili: „Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš.“ Zavolal som kňazov a vyžiadal som od nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľubu. Vytriasol som náber svojho rúcha a povedal som: „Nech takto povytriasa Boh každého, kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytrasený a takisto nech je prázdny!“ Celá obec vyslovila: „Amen!“ a chválili Boha. A ľud toto rozhodnutie dodržal. Ba čo viac, odo dňa, keď ma kráľ poveril, aby som bol vladárom v Júdsku od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, teda dvanásť rokov -, nežili sme ani ja, ani moji bratia na vladárskom chlebe. Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno po štyridsať šeklov striebra denne. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobil, lebo som sa bál Boha. Ešte aj pri oprave múru som priložil ruku k dielu. Nenakúpili sme poľa a všetci moji služobníci chodili na stavbu. Pritom Židia, ktorí boli na vedúcich miestach, stopäťdesiat osôb, i tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov, usádzali sa k môjmu stolu. Denne prihotovovali celého býka a šesť vyberaných oviec okrem hydiny, čo mi tiež prihotovovali. Každý desiaty deň bolo množstvo všakového vína. Pri tom všetkom som nepožadoval vladársky plat, lebo na tento ľud ťažko doliehala služba. Pamätaj mi, môj Bože, na dobré všetko to, čo som vykonal pre tento ľud!
Nehemiáš 5:1-19 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Zrazu sa strhlo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlastným židovským súkmeňovcom.Niektorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a ostali nažive.Niektorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme dostali obilie v tomto hlade.Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi.Naše telá sú predsa také ako telá našich súkmeňovcov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov - a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené, a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným. Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom.Keď som pouvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zodpovednosť šľachticov a predákov a povedal som im: Vy úžerníčite každý na úkor svojho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždeniea povedal som im: My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺkli a nenašli slova.Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi?Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Od pusťme im tento dlh!Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.Nato odvetili: Vrátime, a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako hovoríš. Vtedy som zavolal kňazov a zaprisahal som ich, že budú podľa toho konať.Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: Nech tak Boh vytrasie z domu i majetku každého jednotlivca, ktorý by nedodržal toto slovo, a nech bude takto vytrasený a prázdny. Nato celý zbor prisvedčil: Amen! Potom oslavovali Hospodina. A ľud robil, ako sľúbil. Odo dňa, ako ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, to jest za dvanásť rokov, od dvadsiateho až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja ani moji bratia sme nejedli miestodržiteľský chlieb."Predošlí miestodržitelia, ktorí boli predo mnou, zaťažovali ľud a brali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šekelov striebra; aj ich sluhovia využívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom.""Ba chytil som sa i do práce na hradbách, hoci sme nezískali pole, a všetci moji služobníci boli tam zhromaždení pri práci;"ba pri mojom stole jedávalo asi stopäťdesiat popredných Židov, aj tí, ktorí prichádzali k nám spomedzi pohanov žijúcich okolo nás."To, čo sa pripravovalo na jeden deň: jeden vôl, šesť vybraných oviec a hydina, to bolo pripravované na moje trovy; k tomu každých desať dní hodne rozličného vína, no jednako som si miestodržiteľský dôchodok nenárokoval, lebo robota zaťažovala tento ľud. "Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som vykonal pre tento ľud.